Užívanie antibiotík v ranom veku môže u dievčat spôsobiť predčasnú pubertu

Vyplýva to zo správy prezentovanej počas prvej spoločnej konferencie Európskej spoločnosti pediatrickej endokrinológie (ESPE) a Európskej endokrinologickej spoločnosti (ESE). TASR informuje na základe správ ESE a portálu Medical Xpress.

Predčasná puberta zvaná aj centrálna predčasná puberta (CPP) je ochorenie charakterizované skorým nástupom vývoja sekundárnych pohlavných znakov u detí. U dievčat sa začína pred dovŕšením ôsmeho roku života, u chlapcov pred dovŕšením deviateho. Predčasná puberta väčšinou ovplyvňuje dievčatá a často nemá žiadnu zrejmú príčinu, chlapcov toto ochorenie postihuje zriedkavejšie. Počet prípadov predčasnej puberty počas uplynulých niekoľkých desiatok rokov rastie, vedci preto neustále pátrajú po potenciálnych príčinách.

Výskumníci z Univerzity Han-jang v Južnej Kórei analyzovali údaje o podávaní antibiotík 322.731 juhokórejským deťom vo veku do jedného roka. Dievčatá sledovali do dovŕšenia deviateho roku života, chlapcov do dovŕšenia desiateho.

Z výsledkov vyplynulo, že čím skôr boli antibiotiká podané, tým vyššie riziko predčasného nástupu puberty hrozilo. U dievčat, ktoré dostali antibiotiká do troch mesiacov od narodenia, hrozilo o 33 percent vyššie riziko predčasnej puberty, u dievčat užívajúcich antibiotiká do 14 dní od narodenia hrozilo až o 40 percent vyššie riziko.

Z výsledkov štúdie tiež vyplynulo, že dievčatá vystavené najmenej piatim triedam antibiotík ohrozovalo o 22 percent vyššie riziko nástupu predčasnej puberty ako dievčatá vystavené najviac dvom triedam. U chlapcov sa súvis medzi užívaním antibiotík a skorým nástupom puberty nepotvrdil.

Výsledky štúdie zdôrazňujú dôležitosť správneho používania liečiv u malých detí a potenciálne dlhodobé zdravotné následky spôsobené vystavením liečivám v ranom veku.

„Ide o jednu z prvých celopopulačných štúdií, ktorá u veľkej kohorty detí skúma vzťah medzi užívaním antibiotík v ranom veku (a nástupom predčasnej puberty) a zohľadňuje aj čas ich podania, frekvenciu a počet podaných tried,“ uvádza výskumníčka Jun-su Čchö z Univerzity Han-jang, ktorá sa na štúdii podieľala.

„Počas predchádzajúceho výskumu sme zistili, že výhradne kojené deti ohrozovalo nižšie riziko CPP. Podporuje to teóriu, že nástup puberty môžu ovplyvňovať faktory súvisiace so žalúdočným mikrobiómom alebo endokrinologicko-metabolickými dráhami. Táto štúdia na výsledkoch predchádzajúceho výskumu stavia, využíva výrazne väčšiu vzorku a podrobnejšie dáta o vystavení antibiotikám a skúma ho ako možný vplyv na začiatok nástupu puberty,“ dodáva.

Výskumníci budú počas ďalšieho výskumu zisťovať, či skoré vystavenie antibiotikám môže ovplyvniť pubertálny vývoj a či opakované alebo dlhodobé vystavovanie pôsobeniu antibiotík v detstve súvisí s ďalšími aspektmi rastu, metabolizmu a endokrinologického zdravia.