Brusel podporuje viac slovenskej hudby v rádiách

Na komisiu sa obrátil predseda poslaneckého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Jozef Viskupič, ktorý začiatkom februára prišiel s návrhom novely zákona o vysielaní a retransmisii sledujúcim zvýšenie podielu slovenskej hudby v našich rádiách.

Ako pre agentúru SITA povedal Viskupič, s cieľom presadiť svoj návrh odbornými argumentmi, sa obrátil na vedúceho oddelenia pre politiku kultúry a medzikultúrny dialóg Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru Xaviera Troussarda a požiadal ho o vyjadrenie k jeho návrhu novely.

Viskupič sa obrátil na Brusel

Podľa Viskupiča v stanovisku k jeho návrhu Troussard tvrdí, že “akákoľvek podpora domácich autorov na základe ich národnosti je proti základným princípom Európskej únie. Zároveň sa však v stanovisku odvoláva aj na Európsky súdny dvor, ktorý potvrdil, že ochrana úradných jazykov členských štátov, aj prostredníctvom kvót vo vysielaní domácich rádií, je verejným záujmom a teda nie je v rozpore s európskym právom“.

Stanovisko vedúceho oddelenia pre politiku kultúry a medzikultúrny dialóg Generálneho riaditeľstva EK podľa Viskupiča potvrdzuje, “že výklad európskeho práva v mojom návrhu je správny. Obhájiteľná je len filozofia podpory domácej tvorby na základe jazyka, určite nie na základe pôvodu autora“.

Viskupičovou snahou je zaviesť presnú definíciu priestoru pre slovenskú hudbu, s dôrazom aj na novú tvorbu a tvorbu nových autorov. Slovenská hudba by mala mať presne stanovený priestor v slovenských rádiách vysielajúcich terestriálne aj na internete - v roku 2014 by mala tvoriť 10 percent z hudby vysielanej medzi 06:00 a 22:00, v roku 2015 20 % a v roku 2016 by mala mať 30-percentný podiel.
Priestor Slovákom v rádiách

Z dostupných údajov hrajú podľa Viskupiča slovenské rádiá v priemere okolo 12 % slovenskej hudby. Výnimkou sú rádiá patriace pod Rozhlas a televíziu Slovenska, verejnoprávny Slovenský rozhlas, ktoré pravdepodobne spĺňajú navrhovanú najvyššiu kvótu už teraz.

“Zákon, ktorý som predložil do NR SR, som netvoril na základe žiadneho lobingu starých hudobníkov, práve naopak. Moje návrhy, na ktorých pracujem už takmer dva roky, pomôžu najmä neznámym a začínajúcim autorom,“ obhajuje svoj návrh Viskupič, ktorý je aj podpredsedom Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá.

Dodáva, že počas svojej kariéry zorganizoval veľa koncertov mladých kapiel. „Záujem o ich hudbu rozhodne bol, ale do rádií sa nemajú šancu dostať. Ja im tú šancu chcem dať," dodal.

Viskupič pri príprave návrhu komunikoval s autormi a interpretmi slovenskej hudby, ako aj s Radou pre vysielanie a retransmisiu. Vychádzal z právnej úpravy 12 štátov Európskej únie aj sveta, kde sú presne stanovené podmienky na vysielanie pôvodnej hudby. Pevné pravidlá má podľa neho napríklad Holandsko, Poľsko, Maďarsko či známy európsky príklad podpory domácej tvorby - Francúzsko.