5 príznakov potláčaného hnevu, ktoré sa vám môžu pohrať so zdravím

Keďže väčšina z nás vníma hnev ako negatívnu emóciu, v momente, keď ho začneme pociťovať, snažíme sa ho potlačiť alebo skryť. Hnev je v skutočnosti prirodzený pocit, ktorý nemožno označiť za dobrý ani zlý. S hnevom sa jednoducho musíme naučiť žiť.

Výchova, podmienky v okolí a ďalšie faktory nás často nenechajú prejaviť hnev naplno, a tak sa naďalej uchyľujeme k jeho potláčaniu. To, čo je potlačené, však len tak rýchlo nezmizne.

Potlačený hnev sa usádza v našej duši aj našom tele. Neraz sa otočí proti nám, a my sa tak obviňujeme z rôznych skutkov. Psychika sa proti tomuto mechanizmu často bráni vznikom porúch, ako je úzkosť či depresia.

Ako zistiť, či aj vy v sebe potláčate hnev?

1. Depresia

Pocit smútku bez zjavného dôvodu, beznádej a prázdnota, nedostatok energie a motivácie – to sú všetko príznaky depresie, ktorá vzniká pri potláčaní hnevu.

Ľudia, ktorých psychika reaguje na potláčanie hnevu depresiou, si podľa psychológov osvojili mechanizmus identifikovania sa s agresorom. Keď ich v detstve šikanovali alebo týrali, časť ich psychiky sa stotožnila s útočníkom, a dodnes im pripomína spomienky na túto skúsenosť. Vnútorný hlas ich stále môže ponižovať a kritizovať.

Potláčanie hnevu sa často deje zo strachu z odmietnutia alebo opustenia. Pri konfliktoch prevláda pocit strachu z prejavenia hnevu, čo sa časom prejaví ako nahromadený pocit hanby a previnenia. Obidve tieto emócie podporujú vznik depresie.

2. Zanedbávanie vlastných potrieb a názorov

Niektorí z nás považujú hnev za zlú a nemorálnu emóciu. Naučili nás to v škole, doma alebo v kostole. Kvôli tomu sa vlastného hnevu bojíme a zakaždým, keď ho pociťujeme, nastupuje vnútorný konflikt a potreba zatlačiť ho do úzadia.

V snahe zabudnúť na hnev zameriavame pozornosť na potreby iných ľudí alebo na to, čo si od nás situácia vyžaduje. Takéto správanie je obzvlášť príznačné pre vysoko empatických a emocionálne citlivých ľudí.

Ľudia, ktorí takýmto spôsobom potláčajú hnev, sú zvyknutí na to, že ich ostatní vnímajú ako „dramatických“ alebo „precitlivených“. Na to, aby prežili v akomkoľvek sociálnom prostredí, sa naučili umlčiavať vlastné pocity. Spoznáme ich aj tak, že počas detstva v rodine plnili úlohu mediátora a snažili sa robiť všetko preto, aby nikoho neobťažovali so svojimi citovými nárokmi. Po celý čas sa snažili vyhýbať konfliktom.

3. Paranoja

V súvislosti s potláčaním hnevu sa nevyskytuje často, čo však neznamená, že o nej netreba hovoriť. Paranoja sa dostavuje vtedy, keď sa potláčaný hnev prejavuje navonok. Namiesto toho, aby sme si priznali hnev, premietame ho na ostatných a považujeme ich za nepriateľských voči nám.

Paranoickí ľudia vnímajú svet ako zvláštne a nebezpečné miesto a málokedy dôverujú iným ľuďom. Pri každom prejave vlastných pocitov majú strach, že ich iní odsúdia a potrestajú.

4. Perfekcionizmus

Tento typ hnevu je tichší a ak sa aj prejaví, iní si ho zamieňajú za frustráciu alebo znechutenie. Ak sa potláčaný hnev spojí s perfekcionistickými alebo obsesívno-kompulzívnymi črtami, pretaví sa do vysokých nárokov na seba aj ostatných.

V perfekcionistoch sa hromadia dva druhy hnevu: hnev voči sebe a tomu, že nedokážu splniť vlastné očakávania, a hnev voči lenivosti alebo neetickému správaniu ostatných. Ak svoj život zasvätili robeniu správnych vecí, je samozrejmé, že sa budú hnevať na tých, ktorí to nerobia.

Perfekcionisti často nevyzerajú nahnevane, ale skôr príliš civilizovane, organizovane a napäto. Nepovažujú sa za hnevlivých ľudí, a preto svoj hnev často taja. Ak sa im ale zdá, že je hnev oprávnený, môžu naraz vybuchnúť.

5. Pasívna agresia

Pasívne-agresívne správanie sa často nezaobíde bez potláčaných emócií. Človek, ktorý na niečo zabudne, zanedbá svoje povinnosti alebo prokrastinuje, si vylieva zlosť na svojich blízkych, správa sa sarkasticky, zabúda na svoje sľuby alebo tvrdohlavo odmieta požiadavky okolia. Pasívne-agresívny človek tiež často hádže vinu na iných.

Pasívna agresia pomaly a potichu poškodzuje vzťahy. Ľudia na druhej strane sa cítia byť napadnutí a potrestaní bez zjavnej príčiny. Ani ten najlepší zámer im nepomôže zistiť, čo môžu spraviť pre zlepšenie vzťahu.

Následky potláčania hnevu:

• psychosomatické príznaky a fyzické poruchy, napríklad bolesti hlavy, chronický kašeľ a problémy s trávením
• emocionálna otupenosť
• letargia
• depresia alebo dystýmia (ľahšia forma depresie)
• pretrvávajúci smútok
• nedostatok motivácie, chronická prokrastinácia
• nutkanie k sebapoškodzovaniu
• neschopnosť postaviť sa za svoje potreby
• príliš vysoké nároky na seba
• prílišná sebakritika
• neschopnosť uvoľniť sa alebo tešiť sa
• kríza identity
• neschopnosť vytýčiť si hranice, šikana od druhých
• závislosť na niekom
• paranoja a intenzívna úzkosť
• odsudzovanie druhých
• sociálna izolácia
• náhle výbuchy hnevu a iných intenzívnych emócií
• nespokojnosť vo vzťahoch
• ďalšie problémy vo vzťahoch, rozchod alebo rozvod