Zdravotníci by mali mať podľa tvrdení odborníkov štatút chránenej osoby

Zdravotníci už dlhodobo čelia slovným útokom, vyhrážkam, nadávkam, ale aj fyzickým útokom. Poukázal na to v stanovisku Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík. Vyzýva politikov, aby zaviedli pre všetkých zdravotníkov inštitút chránenej osoby do trestného zákona.

„Chránené osoby sú subjekty so špecifickým postavením v oblasti trestného práva, pri ktorých je nevyhnutná zvýšená ochrana ich práv. Z tohto dôvodu zákon upravuje prísnejší postih páchateľov trestných činov, ktorých by sa dopustili na chránenej osobe. Chránená osoba pred zákonom používa rovnakú ochranu ako verejný činiteľ. Zdravotníci pritom vykonávajú svoju prácu vo verejnom záujme, ale bez benefitu chránenej osoby. To znamená, že za napadnutie chránenej osoby, v tomto prípade zdravotníka, by mohol dostať páchateľ rovnakú sadzbu, ako by dostal, napríklad, za napadnutie policajta,“ vysvetlil riaditeľ inštitútu Martin Halás.

Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík zároveň pripomína, že už pri aktuálne platnom zákone je chránená osoba napríklad poslanec Národnej rady SR, svedok, znalec, tlmočník, prekladateľ aj chorá osoba.

Inštitút takisto poukazuje na prieskum pred pandémiou z Česka, ktorý ukázal, že až 90 percent zdravotníkov v Česku sa stalo terčom útoku od pacientov alebo ich sprievodu. S vyhrážkami a nadávkami sa pritom podľa prieskumu stretlo 78 percent zdravotníkov, fyzické násilie zaznamenalo 23 percent opýtaných. Z podobného výskumu Jesseniovej Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine medzi 1220 zdravotnými sestrami z roku 2015 vyplynulo, že výskyt agresívneho správania pacientov v Česku a na Slovensku je skoro rovnaký.

Zdravotníci sa s agresiou stretávajú najmä na urgentných príjmoch. Terčom útokov sa však čoraz viac stávajú aj zdravotníci v ambulanciách.

V rámci vymožiteľnosti práv treba podľa Inštitútu pre výskum sociálno ekonomických rizík takisto prehodnotiť, či samotná charakteristika osoby ako chránenej je pri súčasnej trestno-právnej úprave dostatočná. „Pri určitých skupinách chránených osôb, najmä pri senioroch, deťoch či blízkych osobách nezaručuje štát týmto chráneným osobám dostatočne efektívny, dostupný a rýchly spôsob ochrany, respektíve potrestania páchateľa,“ dodal Halás.