Spojené štáty začali deportovať stovky Haiťanov, prichádzajúcich z Mexika

Deportácie haitských migrantov Washington dočasne pozastavil po tom, ako v auguste postihlo túto karibskú krajinu ďalšie ničivé zemetrasenie. V posledných dňoch však prišlo z Mexika do USA viac ako 15.000 Haiťanov, ktorí sa uviazli pod mostom vedúcim cez rieku Rio Grande do štátu Texas, kde ich zastavila americká pohraničná stráž.

V haitskom hlavnom meste Port-au-Prince pristáli v nedeľu tri lietadlá, v ktorých bolo 327 deportovaných migrantov. Podľa letových záznamov, ktoré má k dispozícii agentúra AFP, je takmer polovica z týchto Haiťanov mladších ako päť rokov a narodila sa v zahraničí.

Haitské úrady uviedli, že v utorok očakávajú šesť deportačných letov.

Podľa amerického predstaviteľa, ktorý si neželal byť menovaný, plánujú USA od stredy uskutočniť sedem deportačných letov denne — štyri do Port-au-Prince a tri do mesta Cap-Haitien. Agentúra AP to označila za najrýchlejšie a najrozsiahlejšie vyhostenie migrantov alebo utečencov z USA za posledné desaťročia.

S deportáciou Haiťanov do svojej vlasti chce začať aj Mexiko. Predstaviteľ jeho vlády podľa AP uviedol, že lety budú štartovať z miest ležiacich v blízkosti hraníc s USA a Guatemalou.

Haiťania migrujú do USA vo veľkom počte z Južnej Ameriky už niekoľko rokov, pričom mnohí opustili svoju vlasť po ničivom zemetrasení v roku 2010. Po letných olympijských hrách v Riu de Janeiro v roku 2016 sa k hraniciam USA mnohí vydali pešo, autobusom alebo autom.

Nový americký prezident Joe Biden z tábore demokratov sľuboval humánnejší prístup k prisťahovalectvu v porovnaní so svojím republikánskym predchodcom Donaldom Trumpom, no od svojho nástupu do úradu v januári sa snaží zastaviť príliv migrantov cez hranice s Mexikom.

U mnohých Haiťanov vyvolali deportácie pobúrenie. „Biden dobre vie, čo sa deje, ale je mu to jedno,“ cituje AFP ženu, ktorá strávila určitý čas v zariadení v Texase. „Chová sa k nám a k našim deťom horšie ako k zvieratám,“ dodala.