Ľubľana diskutuje o záchrane bánk, nechce žiadať o pomoc

To však nie je dôvod na množiace sa špekulácie o tom, že Ľubľana bude musieť požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc. Premiérka to vyhlásila vo štvrtok.

"Hovoríme s centrálnou bankou aj o tejto možnosti, čo by to znamenalo, ak by sme potrebovali bankovému sektoru pomôcť. Nie je však preto potrebné z toho vyvodzovať špekulácie, že Slovinsko bude reálne potrebovať finančnú pomoc," povedala Bratušeková novinárom po pravidelnom zasadnutí vlády.

"Predsedníčka vlády nepovedala, že hrozí nutnosť finančnej pomoci bankám..., ale že vláda a centrálna banka diskutujú o tom, čo by prípadná pomoc (určená) výlučne pre bankový sektor znamenala," napísal v stanovisku pre agentúru Reuters slovinský úrad vlády v snahe objasniť Bratušekovej slová.

Ľubľana musí do 1. októbra Európskej komisii predstaviť program reforiem, prostredníctvom ktorého chce do roku 2015 znížiť rozpočtový deficit krajiny zo súčasných 7,5 % na Európskou úniou stanovenú úroveň 3 %.

Vyhliadky krajiny zaťažuje fakt, že väčšinou štátne slovinské banky bojujú s nesplácanými úvermi v údajnej celkovej hodnote okolo 7,5 mld. eur. To by podľa lokálnych médií zodpovedalo takmer štvrtine hrubého domáceho produktu krajiny.

Centrálna banka v auguste nariadila externé záťažové testy pre 10 finančných domov, ktoré predstavujú približne 75 % slovinského bankového sektora. Ich výsledky sa očakávajú v novembri, predstavitelia centrálnej banky tvrdia, že rozhodnutie o tom, či Ľubľana bude mať dostatočné prostriedky na prípadnú rekapitalizáciu bánk, bude pravdepodobne veľmi tesné.