Pareidolia: Toto je dôvod, prečo vidíte tváre aj tam, kde nie sú

Všimli ste si, že pri pohľade na oblaky, mesiac či bežné objekty občas vidíte tváre? Je to druh pareidolie, pri ktorej vidíte v objektoch tváre či vzorce, aj keď tam žiadne nie sú. Aj keď sa kedysi videnie tvárí vo všetkých druhoch predmetov považovalo za znak psychózy alebo typu poruchy, v súčasnosti sa pareidolia považuje za bežnú súčasť života.

Mechanizmy pareidolie boli vysvetlené v štúdii publikovanej v akademickom žurnále Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences. Dôvodom je, že mozog interpretuje iluzórne tváre pomocou rovnakých kognitívnych procesov, ktoré identifikujú skutočné ľudské tváre. Inými slovami, mozog automaticky „hľadá“ všade tváre.

Foto: Goldilock Project/Shutterstock.com

Prvý autor štúdie David Alais vysvetlil, že z evolučného hľadiska výhody rozpoznávania tvárí aj tam, kde nie sú, prevažovali nad chybami, pri ktorých sa neživé objekty považujú za tváre. Rýchla detekcia tvárí je pre človeka veľkou výhodou, aj keď používa hrubú šablónu dvoch očí, nosa a úst. Mnoho vecí zapadá do tejto šablóny a spustí tak reakciu na detekciu tváre.

Rozpoznávanie tváre je pre ľudí také dôležité, že ich spracovávame za pár stoviek milisekúnd. "Vieme, že tieto objekty nie sú skutočne tvárami, ale vnímanie tváre pretrváva,“ uviedol Alais. Nakoniec tak máme zvláštny paralelný zážitok, kedy vnímame zároveň tvár aj objekt. Druhý dojem objektu nenaruší prvý dojem tváre.

Pareidolia a mimika

Strom pripomína kričiacu tvár, Foto: Nathaneal Largent/Shutterstock.com

Naše mozgy majú špecializované dráhy na „rozpoznávanie tváre“, ktoré automaticky spracovávajú aj objekty bez tváre. Preto vidíme výrazy tváre aj u neživých predmetov. A ako spoločenské tvory hľadáme v týchto tvárach zmysel.

Mraky, mesiac, alebo stromy neskrývajú iba ľudskú tvár, ale vidíme v nich aj šťastie, smútok alebo smiech. Ako vysvetlil Alais, tváre z pareidolie mozog nevníma ako falošné, ale vykoná analýzu výrazu tváre rovnakým spôsobom ako skutočné tváre: „Musíme si prečítať identitu tváre a rozlíšiť jej výraz. Sú to kamaráti alebo nepriatelia? Sú šťastní, smutní, nahnevaní, bolestní? “

Séria experimentov uskutočnených profesorom Alaisom a kolegami odhalila, že tváre z pareidolie sú dokonca spracované rovnako skreslene ako skutočné tváre. Pri posudzovaní jednej tváre za druhou je naše hodnotenie jednej tváre ovplyvnené tou predchádzajúcou. To isté platí pre neživé predmety.