Zlý obraz o kryptomenách v súvislosti s podvodmi nezodpovedá realite

Ako podotkla NBS, prvá kryptomena Bitcoin vznikla v roku 2009. Odvtedy sa už trh s kryptoaktívami rozrástol a v súčasnosti existuje cez 8000 druhov kryptoaktív. Kryptomeny sa vyznačujú vyššou anonymitou, než prevody cez účet v banke, preto si ich obľúbili aj podvodníci. Využívajú sa napríklad pri podvodoch v kryptosvete – ľudia pošlú peniaze s vidinou garantovaného výnosu, avšak peniaze už nikdy neuvidia. Ako forma peňazí sa kryptoaktíva využívajú aj na darknete, čo je časť internetu, ktorá nie je bežne dostupná. Ponúkajú sa tam nelegálne aktivity, pričom platobným prostriedkom je najčastejšie práve kryptomena. „Tretia vec, ktorá výrazne stúpla posledný rok, je tzv. ransomvér. To sú počítačové vírusy žiadajúce výkupné,“ vysvetlil expert finančných inovácií v NBS Daniel Ďuriač s tým, že aj takéto výkupné kyberzločinci často vyžadujú v kryptoaktívach.

Na takéto podvody však reaguje aj regulácia, a to nie len slovenská, ale aj pripravovaná regulácia kryptoaktív v EÚ, tzv. MiCA. Tá by mala priniesť pravidlá pre licencovanie, obozretné podnikanie, ochranu spotrebiteľa a predchádzanie zneužívaniu trhu. Regulácia však neošetrí celé fungovanie ekosystému kryptoaktív.

Ako spresnila NBS, MiCA ráta s regulovaním emitentov tokenov, nákupu a predaja kryptoaktív, uchovávania kryptoaktív či investovania do investičných fondov. Regulácii sa zrejme vyhne ťažba kryptomien a s tým súvisiace služby aj platby kryptoaktívami či poskytovanie úverov.

NBS si od európskej legislatívy sľubuje legitimizáciu trhu s kryptoaktívami, teda to, že sa stane ďalšou súčasťou regulovaného finančného trhu. Takisto by regulácia mohla priniesť právnu istotu pre služby súvisiace s kryptoaktívami, prečistenie trhu a nové obchodné príležitosti pre už regulované subjekty, ako sú banky. Trh s kryptoaktívami by sa vďaka regulácii tiež mohol otvoriť pre spektrum klientov, ktorí sa im doteraz vyhýbali.