Na severnej pologuli sa v pondelok 21. júna začne astronomické leto

V okamihu letného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku. Slnečné lúče dopadajú kolmo na oblasť obratníka Raka. Pozorovateľ na obratníku Raka teda vidí na poludnie Slnko priamo v zenite a jeho postava nevrhá tieň.

Preto má v tomto období slnečné žiarenie najvyššiu intenzitu. Slnko je v našich zemepisných šírkach (resp. na severnej pologuli) počas dňa najdlhšie i najvyššie nad obzorom.

Napríklad v Bratislave Slnko 21. júna vyjde o 04.51 h a zapadne o 20.56 h SELČ, teda deň tam potrvá 16 hodín a päť minút. V Žiline je Slnko nad obzorom od 04.39 h do 20.54 h SELČ, čiže až 16 hodín a 15 minút – deň je tu o niečo dlhší, pretože Žilina leží v porovnaní s Bratislavou viac severnejšie. V Košiciach Slnko vyjde 21. júna o 04.32 h, zapadne o 20.42 h SELČ.

Platí, že čím viac na sever, tým sú v období letného slnovratu dlhšie dni a noci sú kratšie i svetlejšie. Tento jav je pozorovateľný dokonca aj na Slovensku. „V tomto období na väčšine územia Slovenska nenastáva astronomická noc, teda nie je úplná tma, pretože Slnko počas noci nezostúpi 18 stupňov a nižšie pod obzor,“ povedal pre TASR astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský. Astronomická noc na Slovensku dočasne vymizne vo všetkých oblastiach, ktoré ležia severnejšie než Zvolen.

Napríklad v Košiciach trvá obdobie bez astronomickej noci od 16. do 27. júna, v Žiline, ktorá leží severnejšie, je to dokonca od 8. júna do 4. júla, vo Zvolene len štyri dni od 19. do 23. júna. Naopak, v južnej časti Slovenska nastáva krátka astronomická noc aj v čase letného slnovratu, napríklad v Bratislave 21. júna od 0.19 do 01.35 h SELČ.

V Prahe chýba astronomická noc od 31. mája do 12. júla. V Štokholme v deň letného slnovratu zapadne Slnko o 22.08 h SELČ. Do 23.38 h trvá občiansky súmrak a potom nastane až do 02.02 h nautický súmrak. Teda podobne ako v Helsinkách alebo v Petrohrade tam už panujú legendárne biele noci, keď nie je celkom tma.

Slnko vôbec nezapadá v oblastiach ležiacich severnejšie, než severný polárny kruh (66. stupňov a 33 minút severnej zemepisnej šírky). V nórskom meste Tromsö, ktoré leží na 69. rovnobežke, vyšlo Slnko naposledy 16. mája o 01.29 h SELČ a odvtedy nezapadlo – je tam polárny deň. Potrvá až do 26. júla, keď sa Slnko skryje za obzor o 0.31 h, po polhodine o 01.07 h však opäť vyjde. Jeho pobyt pod horizontom sa bude postupne predlžovať spolu s tým, ako sa už od slnovratu predlžujú noci a skracujú dni na celej severnej pologuli.

„Astronómovia aj fotografi majú v tomto období trochu pauzu, najmä ak chcú pozorovať objekty, na ktoré je potrebná tmavá obloha. Na druhej strane je tu dostatok pekných úkazov, ako sú západy či východy Slnka a Mesiaca, búrky a najmä nočné svietiace oblaky, ktoré sú pozorovateľné práve v tomto čase. Vlani nás v prvej časti leta zamestnávala kométa,“ doplnil Tomáš Slovinský.

Na južnej pologuli sa 21. júna začína astronomická zima.