Slovákom oproti minulosti dnes viac chutia jogurty a syry

„Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by každý z nás; mal ročne skonzumovať 220 kilogramov (kg) mlieka a mliečnych výrobkov. Na Slovensku je priemerná ročná spotreba len na úrovni 173,6 kg na osobu a rok. Je to nižšie číslo, avšak pozitívne je, že rokmi narastá. Pred desiatimi rokmi bola totiž spotreba mlieka a výrobkov z neho o 20 kg na osobu a rok nižšia,“ konštatovala riaditeľka SZPM Margita Štefánikova.

„Výrazne stúpla spotreba napríklad pri syroch a tvarohu, a to o štyri kilogramy na rok a obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenávajú aj kyslomliečne produkty, kde spotreba stúpla o asi päť kilogramov na osobu a rok. Spotrebitelia tiež častejšie siahajú napríklad po masle,“ vysvetlila generálna sekretárka SMZ Jana Planková.

Podpora zvýšenia záujmu o slovenské mlieko a mliečne výrobky je už roky snahou Mliečneho fondu, do ktorého prispievajú slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka od jeho založenia v roku 2008. Zo zozbieraných finančných prostriedkov potom realizujú propagačné a informačné kampane na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska.

Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka v rámci osláv Medzinárodného dňa mlieka pripravili päťtýždňový edukačný mliečny kvíz pre všetky vekové kategórie.

„Mliečny kvíz propaguje slovenské mliečne výrobky. Zameriava sa na rozpoznanie slovenských mliečnych výrobkov od tých zahraničných, ktoré k nám cestujú stovky až tisíce kilometrov. Niektoré otázky nabádajú spotrebiteľov zamyslieť sa nad pôvodom mlieka, nad prácou chovateľov dojníc a mliekarov, čo vedie aj k poznaniu, že mlieko nepochádza zo supermarketu, ale vyžaduje si neľahkú prácu ľudí. Absolvovaním mliečneho kvízu si môžu spotrebitelia nielen overiť svoje znalosti z oblastí prvovýroby a spracovania mlieka či mliečnych výrobkov, ale môžu, navyše, získať aj zaujímavé ceny,“ uviedla marketingová manažérka Mliečneho fondu Gabriela Bugyíková.

Zatiaľ čo záujem o spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v SR pomaly rastie, sebestačnosť Slovenska v produkcii, najmä surového kravského mlieka sa podľa mliekarov znižuje. Príčinou je podľa nich úbytok dojníc aj celých chovov, ktoré už nedokázali ďalej fungovať v pomerne zložitom konkurenčnom boji so zahraničnými producentmi. Tí sú z dôvodu vyšších národných podpôr často zvýhodnení. Aj preto chovatelia dojníc, rovnako ako mliekarenské spracovateľské podniky apelujú na štát, aby sa pri príprave budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky zameral aj na podporu živočíšnej výroby, mliečnych fariem a investície do spracovateľských prevádzok.