Bátor: Dôkazy ČR o kauze Vrbětice nenechali v NATO priestor na špekulácie

Uviedol to slovenský veľvyslanec pri NATO Peter Bátor po stredajšom spoločnom stanovisku Severoatlantickej rady (NAC) k situácii okolo výbuchov v muničnom sklade vo Vrběticiach v roku 2014.

Najvyšší politický orgán NATO vydal svoje vyhlásenie po tom, ako český minister zahraničných vecí Jakub Kulhánek spojencov informoval o celej kauze a o aktivitách ruských agentov v Českej republike.

„Spoločné vyhlásenie znamená, že spojenci sa jednotne dohodli na vyjadrení solidarity a podpory Českej republike vo vzťahu k tomu útoku, ktorý sa udial pred siedmimi rokmi,“ uviedol veľvyslanec počas tlačovej videokonferencie.

Upozornil, že nejde o obyčajné „politické gesto“, lebo najväčšia sila je práve v tej koordinácii spojencov a ich spoločnom vyhlásení, čo znamená, že už to nie je len o vzťahu medzi Českom a Ruskom, že už nejde len o nejaký bilaterálny spor.

Bátor ocenil, že spoločný postoj na podporu českej strany ukázali aj NATO, aj Európska únia. „Pokojne môžem povedať, že je to veľká časť slobodného demokratického sveta,“ dodal.

Veľvyslanec pripomenul, že Praha už verejne deklarovala svoje požiadavky pre spojencov v NATO a partnerov v EÚ, čo bolo zopakované aj vo formáte NAC, nové však boli niektoré detaily, ktoré veľvyslanci dostali, aby sa členské krajiny mohli vhodne rozhodnúť.

Na otázku TASR, či česká strana predostrela dostatočne silné dôkazy týkajúce sa účasti ruských tajných služieb na výbuchu skladu vo Vrběticiach, veľvyslanec uviedol, že tie podklady boli jasné.

„Informácie, ktoré sme dostali, vrátane konkrétnych dôkazov, nenechali príliš veľa priestoru na nejaké špekulácie, či Česká republika konala správne alebo nie,“ opísal situáciu. Zdôraznil, že Aliancia a jej členské krajiny budú vývoj tejto situácie ďalej sledovať, a pripomenul, že Česká republika je veľmi kooperatívna a snaží sa transparentne poskytovať všetky potrebné informácie.

Bátor zároveň potvrdil informácie, že summit najvyšších lídrov členských krajín Aliancie bude 14. júna v Bruseli. Situácia, ktorá nastala medzi Prahou a Moskvou by však podľa jeho slov nemala mať zásadný vplyv na zmenu obsahu diskusií lídrov. Tie budú hlavne o tom, ako je NATO pripravené na budúcnosť a čo treba urobiť, aby Aliancia bola ešte silnejšia a pripravená rýchlejšie a účinnejšie reagovať a brániť svojich členov.