Biden: Usvedčenie Chauvina môže byť pre USA krokom vpred v boji proti rasizmu
- 6:06 21.04.2021
- Washington

Podľa amerického prezidenta ide o obrovský krok vpred, ale nestačí to.
Americký prezident Joe Biden povedal, že usvedčenie expolicajta Dereka Chauvina z vraždy Afroameričana Georgea Floyda môže byť pre USA "obrovským krokom vpred" v rámci boja proti systémovému rasizmu, no treba robiť viac. Biden sa takto vyjadril v televíznom prejave, ktorý predniesol z Bieleho domu niekoľko hodín po tom, ako Chauvina uznali za vinného z vraždy Floyda. Informovala o tom agentúra AP.
„Nestačí to... Tu sa nemôžeme zastaviť,“ povedal Biden na margo verdiktu. Systémový rasizmus nazval Biden „škvrnou na duši nášho národa“. Spoločne americkou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou, ktorá sa Američanom prihovorila krátko pred ním, tiež vyzval Senát amerického Kongresu, aby konal pohotovo a prijal už dlho odkladanú reformu polície.
Biden po verdikte tiež vyzval Američanov, aby sa zjednotili, a demonštrantov poprosil, aby sa vyhli násiliu. „Teraz nastal čas, aby sa táto krajina zjednotila... Sú tu ľudia, ktorí sa teraz budú snažiť zneužiť emócie - agitátori či extrémisti, ktorí sa nezaujímajú o sociálnu spravodlivosť... Nemôžeme im dovoliť uspieť,“ povedal.
Harrisová vyjadrila v súvislosti s verdiktom „úľavu“, poukázala však zároveň na to, že rozhodnutie krajinu nezbaví smútku z vraždy Floyda. „Čaká nás ešte práca. Musíme reformovať systém,“ dodala. Harrisová dodala, že rasová nespravodlivosť nie je problémom „farebných“, ale „problémom každého Američana“.
Expolicajta Chauvina uznala v utorok súdna porota v Minneapolise za vinného vo všetkých troch bodoch obžaloby: z vraždy druhého aj tretieho stupňa a tiež zabitia Afroameričana Georgea Floyda. K jednomyseľnému verdiktu dospela dvanásťčlenná porota po necelých 11 hodinách diskusií, ktoré viedla v pondelok a utorok.
Chauvina, ktorý bol do vynesenia verdiktu prepustený na kauciu, bezprostredne po verdikte spútali a vzali do väzby. O výške jeho trestu sa zatiaľ nerozhodlo. Za vraždu druhého stupňa mu hrozí 40-ročné, za vraždu tretieho stupňa 25-ročné a za zabitie desaťročné väzenie.
Floyd zomrel vlani 25. mája v Minneapolise vo veku 46 rokov po tom, ako mu Chauvin kľačal pri zatýkaní na krku vyše deväť minút a ignoroval jeho sťažnosti na to, že „nemôže dýchať“. Smrť Floyda vyvolala v celých Spojených štátoch masové protesty proti rasovej nespravodlivosti a policajnej brutalite.
Chauvina bezprostredne po čine prepustili z policajného zboru, rovnako ako aj ďalších troch policajtov, ktorí boli prítomní pri zatýkaní Floyda. Tí čelia obvineniam z napomáhania a podnecovaniu k vražde druhého stupňa a zo zabitia druhého stupňa a budú súdení. Proces s nimi sa má začať 23. augusta.

Kallasová: EÚ pripravuje plán B pre prípad, že USA odídu z rokovaní o Ukrajine
Európska únia pripravuje plán B, ako zachovať sankcie uvalené na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu, pre prípad, že Spojené štáty upustia od mierových rokovaní a budú sa snažiť o zblíženie s Ruskom.

Bielorusko udelí amnestiu tisícom väzňov, tí politickí medzi nimi nebudú
Bielorusko schválilo návrh zákona, na základe ktorého pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny udelí amnestiu tisícom väzňov.

V Kurskej oblasti sú stále podľa Putina malé skupiny ukrajinských vojakov
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu oznámil, že v ruskej Kurskej oblasti sa stále nachádza niekoľko malých skupín ukrajinských vojakov. Podľa neho sa ukrývajú v pivniciach a iných skrýšach.

Scholzov kabinet sa zišiel na svojom poslednom zasadnutí
Len približne 15 až 20 minút trvalo v stredu zrejme posledné zasadnutie nemeckej vlády úradujúceho sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza.

Izrael žiada pomoc pri hasení požiarov okolo Jeruzalema
Izraelská armáda v stredu dostala rozkaz zapojiť sa do likvidácie požiarov, ktoré vypukli v blízkosti Jeruzalema a v dôsledku silného vetra a vysokých teplôt sa rýchlo šíria.