Pred 145 rokmi sa narodil zakladateľ obuvníckeho impéria Tomáš Baťa

Baťa patrí medzi najznámejšie svetové značky pochádzajúce z Českej republiky. Jej tvorca vravieval, že firmu nepoložia ceny, konkurencia alebo situácia na trhu - firmu môžu položiť iba ľudia zvnútra. V sobotu 3. apríla uplynie 145 rokov od narodenia Tomáša Baťu, kráľa obuvi a tvorcu svetového obuvníckeho impéria.

„Budovy sú len hromady tehál a betónu. Stroje – len železo a oceľ. Sú to ľudia, ktorí do nich vdýchnu život,“ hovoril jeden z najväčších podnikateľov a vizionárov svojej doby.

Tomáš Baťa sa narodil 3. apríla 1876 v Zlíne v rodine, ktorá sa po stáročia zaoberala obuvníctvom. Prvá zmienka o obuvníkovi Lukášovi Baťovi je z roku 1667.

V roku 1894 sa nechal Tomáš Baťa spolu so sestrou Annou a bratom Antonínom vyplatiť otcom z rodinného podniku, ktorý viedol obuvnícku dielňu. V septembri toho istého roka založili spoločne firmu Baťa. Začali s kapitálom 600 zlatých, avšak po roku sa ich dlh vyšplhal na viac ako 8000 zlatých. Súrodenci z firmy odišli, ale devätnásťročnému Tomášovi Baťovi sa ju podarilo zreorganizovať a krach odvrátiť. A naopak, vďaka rýchlemu rozvoju a flexibilite došlo k značnému nárastu výroby.

V roku 1905 vyrábalo 250 zamestnancov už viac ako 2200 párov topánok denne. Svojim jedinečným prístupom k zákazníkom dokázal okamžite reagovať na jeho potreby. Práve tu sa zrodilo známe motto: „Náš zákazník, náš pán“.

Pokiaľ Tomáš Baťa vybudoval svoje podnikateľské impériu zažil úspechy i pády, ale nikdy sa nevzdával – prichádzal s novými nápadmi a inováciami. V roku 1923 zaviedol systém, na základe ktorého sa jednotlivé firmy stali autonómnymi a sami zodpovedali za vlastné hospodárske výsledky. Zároveň založil vlastnú školu, v ktorej si vychovával vlastných manažérov.

„Ak chcete vybudovať veľký podnik, vybudujte najskôr seba,“ stálo na pracovnej zmluve firmy Baťa, v ktorej sa kládol dôraz tak na vytrvalosť a ctižiadosť, ako aj na fyzický, hospodársky a intelektuálny vzostup.

Tomáš Baťa dosahoval úspech tiež vďaka neustálej modernizácii výroby. Nakupoval najnovšie stroje a od roku 1927 zvýšil produktivitu práce zavedením pásovej výroby. Zarobené peniaze investoval aj do iných oblasti podnikania a do ľudí. Pri obuvníckej fabrike postavil gumáreň, papiereň a elektráreň, čím znížil závislosť od cudzích dodávateľov.

Pre zamestnancov mal na vtedajšiu dobu nadštandardnú sociálnu politiku. Postavil rodinné domy, nájomné byty a zriadil školu i bezplatnú škôlku. Tiež ich naučil šetriť si na dôchodok na osobných kontách vo firemnej banke. Priemyselný a obytný komplex v Baťovanoch – Partizánskom bola posledná jeho investícia na Slovensku pred druhou svetovou vojnou a znárodnením komunistami.

V poslednom desaťročí pred svojou tragickou smrťou zastával v rokoch 1923-1932 aj funkciu starostu Zlína. Tomáš Baťa zahynul spolu so svojim pilotom Jindřichom Broučkom pri leteckej nehode, ku ktorej došlo 12. júla 1932. Letel do Švajčiarska, kde sa mal zúčastniť na otvorení novej pobočky v mestečku Möhlin na brehu Rýna.

V čase, keď vrcholila svetová hospodárska kríza, mala firma továrne a predajne vo viac ako 60 štátoch na štyroch kontinentoch a zamestnávala vyše tridsať tisíc ľudí. Priezvisko Baťa sa stalo synonymom kvalitných topánok za nízke ceny a poctivého podnikateľského ducha.

V súčasnosti má firma výrobné závody v 18 krajinách sveta a viac ako 5300 obchodov vo vyše 70 krajinách. Na Slovensku je firma Baťa od roku 1996, keď bola otvorená jej prvá pobočka v Bratislave. Dnes má 18 predajní, ktoré sú rozmiestnené po celom území Slovenska.