Pripomienku k súdnej mape podpísalo vyše 800 sudcov a zamestnancov súdov

Hromadnú pripomienku s 52 podpripomienkami podpísalo vyše 800 sudcov, zamestnancov súdov a aj viac ako 100 osôb z mimojustičného prostredia. TASR o tom informovala sudkyňa KS v Bratislave a členka Súdnej rady SR Marcela Kosová.

Podľa nej v prípade hromadnej pripomienky podpísanej minimálne 500 podporovateľmi je ministerka spravodlivosti SR povinná pristúpiť k rozporovému konaniu, pokiaľ pripomienkam nevyhovie. „Navrhujeme vrátiť návrh zákona do štádia prípravy právneho predpisu. Návrh nekopíruje potreby účastníkov konaní a nekorešponduje ani s usporiadaním prokuratúry, Policajného zboru, štruktúrou správnych orgánov, ktorých činnosť bezprostredne súvisí s činnosťou súdov,“ uviedla Kosová.

MS SR sa ako so všetkými pripomienkami, tak aj s touto riadne vyrovná v rámci vyhodnocovania procesu medzirezortného pripomienkového konania. Pre TASR zareagoval hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.

Pripomienka poukazuje na nedodržanie zásad legislatívneho procesu a tiež spornosť doložky zlučiteľnosti návrhu zákona s právom EÚ. Signatári zásadne nesúhlasia so zrušením okresných súdov (OS) v Bratislave, zriadením mestského súdu, so zrušením KS v Bratislave ako odvolacieho súdu, s pričlenením obvodu OS Malacky pod obvod OS Senica a obvodu OS Pezinok pod obvod OS Trnava. „Nesúhlasíme s tým, aby v Bratislave neexistoval správny súd,“ povedala sudkyňa.

Ako ďalej uviedla, v Bratislave bol vždy odvolací súd, a to nielen pre územný obvod mesta, ale sídlil tam aj odvolací súd pre celý územný obvod pôvodného Západoslovenského kraja. „Z pohľadu cestovania za súdom je bezkonkurenčne najdostupnejším. Jeho zachovanie je nevyhnutné vzhľadom na počet obyvateľov, podnikateľov, inštitúcií, orgánov verejnej moci a správy v jeho územnom obvode a vybavuje z hľadiska komplexnosti agendu, ktorá by inak mala spadať pod územnú pôsobnosť týchto iných odvolacích súdov,“ zdôraznila.

Podľa názoru signatárov nie je možné na zriadenie novej sústavy súdov čerpať prostriedky z plánu obnovy pre Európu, keďže tento mechanizmus je určený na reakciu na krízu ochorenia COVID-19 a na výzvy, ktoré predstavuje zelená a digitálna transformácia. „Jediným riešením je stiahnutie predkladaného materiálu z legislatívneho procesu, otvoriť k nemu skutočnú širokú diskusiu všetkých dotknutých právnych oblastí, materiál prepracovať a predložiť ho až následne na rokovanie vlády a do legislatívneho procesu. Počiatok implementácie sa podľa odhadov môže uskutočniť od januára 2025,“ dodala Kosová.