V Holandsku pokračujú násilné protesty proti nočnému zákazu vychádzania

Ako informovala agentúra DPA, v centrách viacerých miest v Holandsku - vrátane Amsterdamu, Haagu a Rotterdamu - sa v pondelok večer, krátko pred začiatkom zákazu nočného vychádzania, zhromaždili stovky, prevažne mladých, ľudí. Podobné protesty sa konali už aj v sobotu a nedeľu.

Demonštranti sa po mestách pohybovali vo veľkých skupinách, pričom rozbíjali okná a výklady, plienili obchody, demolovali autobusové zastávky a útočili na policajtov petardami a kameňmi. Okrem policajtov boli obeťou tohto násilia aj novinári a televízne štáby.

Vo väčšine miest, kde nepokoje vypukli, sa polícii do pondelka polnoci podarilo dostať situáciu pod kontrolu, uviedol policajný prezident Willem Woelders pre televíznu stanicu NOS.

Nepokoje však stále pokračovali v Rotterdame a v meste 's-Hertogenbosch vzdialenom asi 100 kilometrov južne od Amsterdamu. Z tohto dôvodu tam prerušili vlakové spojenie smerom do mesta.

Polícia a starostovia postihnutých miest sa domnievajú, že aktérmi nepokojov sú rôzne skupiny ľudí vrátane popieračov epidémie choroby COVID-19 a futbalových fanúšikov zvaných hooligans.

Pouličné nepokoje, ktoré sa v asi desiatich holandských mestách odohrali v nedeľu, označila polícia za najhoršie za posledných 40 rokov. Policajné zložky na rozohnanie protestov v Amsterdame, Eindhovene či iných mestách nasadili vodné delá a slzotvorný plyn a zadržali približne 250 osôb. Protestujúci hádzali na policajtov petardy a kamene, rabovali obchody a v Haagu podpálili viacero áut.

Obyvatelia Holandska nemôžu opúšťať domovy od 21.00 h do 04.30 h. Toto obmedzenie platí od minulej soboty a potrvá najmenej do 10. februára. Pokutu za porušenie zákazu, stanovenú na 95 eur, polícia v celej krajine počas prvej noci udelila približne 3600 ľuďom.

Násilnosti odsúdil i holandský premiér Mark Rutte a starostovia viacerých miest uviedli, že zavedú núdzové opatrenia s cieľom udeliť polícii väčšie právomoci pri zvládaní protestov.