Pacienti by nemali pri problémoch prerušovať liečbu bez porady s lekárom

Upozorňuje na to Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov SR. Ako dodáva, v dôsledku toho sa môže zdravotný stav pacienta naďalej zhoršovať a znížiť jeho šance na úspešnú liečbu, či skomplikovať ďalšiu liečbu v budúcnosti.

Každý deviaty pacient zvykne liek, ktorý mu spôsobuje ťažkosti, vysadiť bez porady s lekárom, ukázal prieskum realizovaný pre projekt Lieky s rozumom. Väčšina chronických pacientov deklarovala, že sa lieči podľa pokynov. Prieskum 2muse z konca minulého roka na reprezentatívnej vzorke 606 respondentov ale zároveň ukázal, že takmer 11 percent opýtaných vysadilo lieky bez porady s lekárom, pokiaľ po užití pociťovali ťažkosti. Pri zlepšení zdravotného stavu ukončí liečbu predčasne takmer šesť percent pacientov. Každý dvadsiaty pacient liek ani nezačne užívať.

Pri každom lieku je potrebné počítať s možným výskytom nežiaducich účinkov. „Ak sa u pacienta objaví nežiaduci účinok, je dôležité o tom informovať lekára a spoločne hľadať inú vhodnú alternatívu, ktorá pacientovi prinesie rovnaký účinok, a zároveň bude pacientom dobre tolerovaná,“ vysvetľuje Šóth. Väčšina liekov sa podľa neho dá vhodne nahradiť iným liekom, napríklad od iného výrobcu, s mierne odlišným zložením v pomocných látkach, no stále s rovnakým účinkom.

Ako ukázal prieskum, pre pacientov je najčastejším zdrojom informácií o nežiaducich účinkoch príbalová informácia lieku. „Zoznam nežiaducich účinkov v príbalovom letáku má upriamiť pozornosť na možné reakcie na liek, ktoré sa však u daného pacienta nemusia vôbec vyskytnúť. Zoznam nežiaducich účinkov by preto rozhodne nemal vyvolávať obavy a byť dôvodom na ukončenie liečby,“ upozorňuje Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR.

Podľa nej sa pacienti neraz v ambulancii lekára stretnú aj s odporúčaním, aby príbalovú informáciu nečítali vôbec. „Nastavenie liečby, ktorá prinesie pacientovi čo možno najväčší profit s čo možno najmenšími negatívnymi vplyvmi, by mala byť výsledkom vzájomnej spolupráce a komunikácie medzi pacientom a lekárom,“ uzatvára.