Toto sú prvé varovné príznaky Alzheimera

"Ide o nenávratné poškodenie mozgových buniek a spojov medzi nimi. Doslova sa niektoré časti mozgu postupne zmenšujú. Sprvu sú poškodené len časti mozgu, kde sídli pamäť, neskôr môže byť postihnutý celý mozog. Pacient môže rozprávať, chodiť, jesť, vykonávať aj jednoduché činnosti, ale nechápe, čo sa s ním deje," vysvetľuje neurologička z AGEL Clinic Iveta Nikolová.

Postupom choroby sú podľa jej slov pacienti schopní robiť stále menej vecí. Nespoznávajú svojich najbližších, nevedia sa orientovať v dovtedy známom priestore, až sú úplne odkázaní na pomoc druhých. Choroba sa ale dá zachytiť včas. Medzi prvé varovné príznaky patrí zabúdanie nedávnych udalostí, mien, zhoršovanie pamäti či neschopnosť orientovať sa v čase a v známom priestore.

"Niekedy to môže byť časté opakovanie otázok, zmeny nálad a správania, nezáujem o seba, o hygienu alebo neporiadok v dovtedy upratanom byte. Na začiatku si to pacienti aj uvedomujú a snažia sa pred rodinou zamaskovať niektoré príznaky a pripisujú to únave, veku a stresu. Už vtedy by mala rodina alebo najbližší vedieť rozpoznať, že niečo nie je v poriadku,“ upozornila Nikolová.

Ozrejmila, že medzi takzvané rizikové faktory patrí ženské pohlavie, taktiež vek, pretože výskyt Alzheimerovej choroby stúpa s vekom, patrí sem aj pozitívna rodinná anamnéza a genetická záťaž. „Ďalším faktorom môžu byť úrazy hlavy spojené s bezvedomím, ochorenia mozgu spôsobené poruchou prekrvenia mozgu alebo dokonca vzdelanie – ľudia s nižším vzdelaním majú zvýšené riziko ochorenia,“ doplnila neurologička.

Skutočná príčina Alzheimerovej choroby zostáva stále neznáma, aj napriek neustále prebiehajúcemu výskumu rôznych príčin. V súčasnosti ešte choroba nie je vyliečiteľná, lekári však majú k dispozícii lieky na zmiernenie priebehu ochorenia a zlepšenie kvality života postihnutých.

„Čím skôr je choroba diagnostikovaná, tým skôr sa začne s liečbou. V priebehu Alzheimerovej choroby sa môžu u chorých objaviť aj ďalšie prejavy ako depresia, úzkosť, nepokoj, agresivita či nespavosť, takže liečba musí byť komplexná a musí zahŕňať aj tieto príznaky. V nemalej miere je dôležitá aj rehabilitačná liečba a podporná liečba, ktorá spočíva v špecifickom spôsobe komunikácie s chorým. Ide o prácu so spomienkami, hry s pamäťou, tanečnú terapiu a veľmi dôležité sú prechádzky,“ zhrnula Nikolová. Liečba je komplexná a vyžaduje multidisciplinárny prístup lekárov - neurológa, psychiatra, psychológov a liečebných pedagógov.