Jedným zo symbolov protestov v Bielorusku sú ženy

Bieloruský novinár Franak Viačorka na svojom konte na sociálnej sieti Twitter uviedol, že pochody bieloruských žien sú „jednou z najzaujímavejších a najsilnejších foriem prebiehajúcich protestov“.

Vo štvrtok sa skupina žien zišla v centre Minska, držiac v rukách plagáty s nápisom „Môj hlas je tichý, ale to neznamená, že budem ticho“.

Podľa záberov, ktoré možno nájsť na sociálnych sieťach, sa k pochodom žien často pripoja aj muži, alebo ich účastníčky obdarujú kvetmi.

Ženský triumvirát dominoval aj predvolebnej kampani, keď najväčšiu rivalku staronového bieloruského prezidenta Sviatlanu Cichanovskú podporili šéfka kampane exbankára Viktara Babaryku, ktorého Ústredná volebná komisia odmietla zaregistrovať ako kandidáta, a manželka rovnako odmietnutého Valeryja Capkalu.

Veranika Capkalová v obave o svoju bezpečnosť krátko pred dňom konania volieb nasledovala svojho manžela a deti do Ruska, kam sa uchýlili.

Cichanovská zasa v povolebnú noc odišla z Bieloruska do Litvy, kde už dávnejšie boli jej deti. V Bielorusku tak zo spomínanej trojice zostala už len šéfka bývalého Babarykovho volebného štábu Maryja Kalesnikavová.

Tá v rozhovore zverejnenom vo štvrtok uviedla, že nemá obavy o svoju bezpečnosť, keďže bola blízkou spolupracovníčkou Babaryku i jeho syna, ktorí sú od júna vo vyšetrovacej väzbe a „nikto nevie, čo sa s nimi deje“.

Dodala, že zadržanie Babarykovcov jej nebráni pokračovať v práci, ktorú spolu začali.

Uviedla, že „Sviatlana a Veranika odišli a ja podporujem ich rozhodnutie“. Súčasne zdôraznila, že cíti veľkú zodpovednosť za to, čo sa teraz deje a je odhodlaná pokračovať najmä v pomoci osobám zadržaným počas protestov. Ochranku však nemá. „Jediná vec je, že sa snažím nebyť tam, kde je veľa ľudí, pretože keď ma vidia, reagujú príliš búrlivo a emocionálne, čo im samým môže ublížiť,“ vysvetlila.