Rezník: Som za hybridný systém financovania RTVS

„Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku je každý jeho platiteľ do istej miery mikroskopickým majiteľom daného média, a preto sa každý manažment takého média snaží o to, aby vychádzal v ústrety a uspokojoval prirodzené potreby všetkých platiteľov úhrady,“ zdôraznil Rezník.

Upozornil zároveň na niekoľko faktov, ktoré v súvislosti s koncesionárskymi poplatkami v SR preukázala analýza mediálnej spravodajskej služby EBU. Materiál z júla 2020 poukazuje na to, že súčasná výška úhrady sa od roku 2003 nemenila, predstavuje menej ako polovicu priemernej výšky tohto poplatku v krajinách EÚ, pričom nižší je len v Portugalsku a Grécku. Navyše príjmy z koncesionárskeho poplatku, ktorého výška sa nemení, v skutočnosti vplyvom inflácie klesajú. Autori analýzy uvádzajú, že za obdobie rokov 2014 - 2018 to bolo o tri percentá. „Preferujem preto nielen ponechanie koncesionárskych poplatkov, ale aj ich zvýšenie do potrebnej výšky,“ uviedol Rezník.

Poukázal tiež na to, že väčšina verejnoprávnych médií v krajinách EBU sa v tejto chvíli financuje prostredníctvom tzv. hybridného systému, tvoreného koncesionárskymi poplatkami a sumou, ktorou sa výpadok z príjmu z koncesionárskych poplatkov vznikajúci úplným alebo čiastočným oslobodením niektorých skupín obyvateľstva od povinnosti platby prepláca verejnoprávnemu médiu prostredníctvom zmluvy so štátom. Analýza EBU v tejto súvislosti upozornila, že SR je jednou z troch krajín EBU s najvyšším podielom domácností, ktoré neplatia koncesionársky poplatok v plnej výške. „Preto i ja som za hybridný systém. Zároveň nepreferujem možnosť vysielať viac reklamy v RTVS, lebo to považujem za úlohu komerčných médií,“ povedal šéf RTVS.

Problematikou sa má vo štvrtok (6. 8.) zaoberať aj pracovná skupina, ktorú v tejto súvislosti zriadila ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO).

Na potrebu zmeny financovania telerozhlasu upozorňuje aj Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR a Inštitút kultúrnej politiky Ministerstva kultúry SR v zverejnenej revízii výdavkov na kultúru. Vyčísľuje pritom objektívnu stratu v príjmoch z koncesionárskych poplatkov, ktorú generuje a do budúcnosti bude zvyšovať rozšírenie skupín obyvateľov oslobodených od úhrady. Navrhuje preto štyri možnosti kompenzácie týchto strát – zvyšovaním výšky úhrady, dofinancovaním výpadku prostredníctvom štátneho transferu, zvýšením podielu reklamy vo vysielaní, prípadne kompenzáciou vo forme fixnej sumy.