Gyimesi: Dochádza ku konfiškácii majetku ľudí, len pre národnosť ich predkov

„Benešove dekréty a s nimi súvisiace nariadenia so silou zákona Slovenskej národnej rady z roku 1945 sú živé doteraz. Dochádza ku konfiškácii majetku obyčajných ľudí len z toho titulu, že sú potomkovia ľudí, ktorí boli maďarskej alebo nemeckej národnosti,“ skonštatoval Gyimesi.

Myslí si, že to nie je v súlade s európskym právom ani s prístupovou zmluvou, ktorú podpísala Slovenská republika v roku 2004 s Európskou úniou (EÚ), keď sa zaviazala, že sa nebude na území SR uplatňovať princíp kolektívnej viny.

V tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady. Jeden sa týka občana Maďarska, ktorého Lesy SR zažalovali v roku 2009 o 36 hektárov lesa v okrese Bardejov. „Odvolávali sa na to, že jeho predok celkom zjavne bol maďarskej národnosti, a preto tieto lesy mu mali byť skonfiškované v roku 1946,“ dodal s tým, že nepredložili žiadne konfiškačné rozhodnutie.

Tento občan podľa koaličného poslanca v máji v tejto veci vyhral spor na Európskom súde pre ľudské práva. Za pravdu mu mal dať aj Okresný súd v Bardejove a Krajský súd v Prešove. Generálny prokurátor však podľa Gyimesiho podal dovolanie na Najvyšší súd SR, pričom požiadal, aby vydal rozhodnutie, ktorým nariadi Okresnému súdu v Bardejove, aby tieto pozemky skonfiškoval. „Okresný súd v Bardejove je dnes vo veľmi nepríjemnej situácii, pretože na jednej strane má rozsudok Najvyššieho súdu a na druhej strane rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva,“ podotkol.

Druhý prípad sa týka vyvlastňovania majetku pod D4/R7. „Národná diaľničná spoločnosť (NDS) už dva roky nevykupuje pozemky pod diaľnicou napriek tomu, že tie pozemky sú už zastavané a dochádza ku kolaudačným konaniam,“ upozornil právny zástupca dotknutých vlastníkov Tomáš Plank. Podľa neho dochádza k porušovaniu práv občanov, ktorým pozemky patria. Skonštatoval, že na 3. júla je pripravený náhradný scenár, a to je vyvlastnenie. To je podľa neho zo zákona vylúčené, ak je možné cieľ dosiahnuť inak, napríklad výkupom.

„Moji klienti ponúkajú svoje pozemky na výkup NDS, ktorá ich nechce vykúpiť, chce ich vyvlastniť s návrhom, aby vyvlastňovaciu náhradu nedostali vlastníci, ale štát do depozitu Slovenského pozemkového fondu (SPF),“ zdôraznil. Situáciu podľa neho spôsobil práve SPF, ktorý pred dvoma rokmi zablokoval stanoviskom výkup pozemkov s tým, že ide o pozemky, ktoré boli v minulosti zaťažené konfiškáciou. Fond podobné stanovisko poskytol aj notárom, u ktorých prebiehali dedičské konania o takýchto pozemkoch s návrhom, aby sa zastavilo dedičské konania, čo sa podľa právneho zástupcu vo väčšine prípadov aj stalo. Podľa jeho slov tak bolo popreté ich ústavné právo na dedenie majetku po predkoch.

Náprava nevykupovania pozemkov sa dá podľa Planka vyriešiť tak, že si sadnú kompetentní, teda SPF, NDS, prípadne príslušné ministerstvá, a vlastníci pozemkov, preberú jeden prípad za druhým a zistia právnu čistotu vlastníctva.

Gyimesi poznamenal, že je nutné, aby sa na procese riešenia zúčastnili rezorty spravodlivosti, dopravy či pôdohospodárstva. Zároveň je podľa jeho slov potrebné upraviť legislatívu, aby nedochádzalo k tomu, že občania prichádzajú o svoj majetok. Z pohľadu spätného riešenia prípadov sa však prikláňa k názoru, že Benešove dekréty nie je možné zrušiť. Na základe politickej dohody by však podľa neho mohlo dôjsť k odškodneniu ľudí, ktorým bol skonfiškovaný majetok, prípadne k ospravedlneniu.