Ministerstvo financií zhoršilo prognózu pre tento rok, ekonomika sa prepadne takmer o 10 %

Predpokladá to Ministerstvo financií (MF) SR v novej prognóze, ktorú oproti aprílu zhoršilo o 2,6 percentuálneho bodu. Zároveň očakáva, že hospodárstvo sa začne zotavovať v druhej polovici roka a v budúcom roku by malo vzrásť o 7,6 %. Predkrízovú úroveň dosiahne až koncom roka 2022.

Rezort financií avizuje, že nižší bude domáci aj zahraničný dopyt a firmy odložia investície. Trh práce výrazne oslabí, nezamestnanosť vzrastie a mzdové tlaky ustúpia. Podporou ekonomike bude vládna spotreba. Hlavným negatívnym rizikom je opätovné rozšírenie nákazy, ktoré by recesiu prehĺbilo. Naopak, nové zdroje z EÚ by mali ekonomike pomôcť.

Podľa ministra financií SR Eduarda Hegera (OĽaNO) je Slovensko otvorená ekonomika závislá na zahraničných trhoch a na priemysle. „Pokles zahraničného dopytu sa výrazne podpísal pod pokles ekonomiky. Túto ekonomickú aktivitu sme pozorovali už koncom prvého štvrťroka,“ priblížil Heger.

Ďalšia dôležitá časť poklesu aj na domácej pôde, je podľa Hegera vplyv pandémie nového koronavírusu, ktorou boli zasiahnuté hlavne sektory ubytovania a stravovania. „Výpadok spotreby čiastočne tlmili vyššie tržby supermarketov, drogérií a lekární, ktoré boli počas pandémie otvorené. Tu sme videli, že Slovensko, napriek prepadu z hľadiska nákupov v maloobchode, patrilo do prvej tretiny krajín, u ktorých bol pokles nižší ako inde,“ spresnil minister financií.

“Očakávame, že v druhom štvrťroku dosiahne výkon ekonomiky dno, keď sa k poklesu priemyselnej a stavebnej aktivity pridá aj spotreba domácností. Najviac budú výpadkom spotreby zasiahnuté sektory ubytovania a stravovania, čo už naznačili aprílové údaje z eKasy a maloobchodných tržieb. Počas trvania obmedzení klesli výrazne aj predaje automobilov, či oblečenia,” priblížil v komentári k prognóze Inštitút finančnej politiky (IFP). Výpadok spotreby naopak čiastočne tlmia vyššie tržby supermarketov, drogérií a lekární.

Zamestnanosť v roku 2020 má výrazne klesnúť, keď z trhu práce ubudne 76.000 pracovných miest. Ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb ako turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava, ale aj v priemysle a stavebníctve. Vládne opatrenia podporujúce skrátenú prácu majú nárast nezamestnanosti tlmiť, bez nich by podľa MF došlo k výraznejšiemu prepúšťaniu o takmer 35.000 osôb. Miera nezamestnanosti v roku 2020 stúpne na 8,2 %, v ďalších rokoch má postupne klesať k úrovni 7 %.

Priemerná nominálna mzda v tomto roku sa podľa prognózy zvýši len o 2 %. “Rast priemernej mzdy bude tlmený veľkým množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov,” priblížil IFP. V ďalších rokoch sa dynamika rastu miezd obnoví, potreba fiškálnej konsolidácie však bude pôsobiť negatívne na mzdový vývoj najmä vo verejnom sektore.

Inflácia má tento rok spomaliť na 1,8 %, a to najmä vplyvom výrazného poklesu cien ropy pre výpadok globálneho dopytu po mobilite. V druhej polovici roka stlmí aj rast cien potravín, ktoré počas trvania karanténnych opatrení zdraželi pod vplyvom neúrody aj rastu dopytu. V budúcom roku sa rast cien spomalí na 0,3 %, v strednodobom horizonte sa bude pohybovať okolo 1 %.

V roku 2021 očakáva nová prognóza oživenie ekonomiky a hrubý domáci produkt (HDP) má stúpnuť o 7,8 %. “Zotavovať sa bude spotreba domácností aj zahraničný dopyt. Investície sa budú tvoriť pomaly, keďže ekonomika bude stále výrazne podchladená s množstvom nevyužitých kapacít,” vysvetlil IFP. Verejné financie však budú musieť prejsť konsolidáciou, ktorá stlmí ekonomický rast v roku 2022 na úroveň 1,8 %. Na konci horizontu prognózy má ekonomiku podporiť dočerpávanie eurofondov, predkrízovú úroveň dosiahne v roku 2022.

Pri druhej vlne by slovenská ekonomika klesla až o 12,4 %

Prípadná druhá vlna pandémie nového koronavírusu by slovenskú ekonomiku vo štvrtom kvartáli stiahla opätovne do recesie. Hospodárstvo by v takom prípade za celý rok kleslo až o 12,4 %. Predpokladá to Ministerstvo financií (MF) SR v rizikovom scenári novej prognózy, ktorú zverejnilo v utorok. V základnom scenári očakáva pokles ekonomiky o 9,8 %.

“V rizikovom scenári predpokladáme, že Slovensko a jeho kľúčových zahraničných partnerov zasiahne druhá vlna v poslednom kvartáli roka 2020. V snahe znížiť spoločenské náklady obnovia krajiny preventívne opatrenia, ktoré však po skúsenosti s prvou vlnou budú adresnejšie a ekonomicky šetrnejšie,” priblížil v komentári k prognóze Inštitút finančnej politiky (IFP).

Prepuknutie druhej vlny by stlačilo rast váženého hrubého domáceho produktu (HDP) obchodných partnerov Slovenska o dodatočné 2 %. V dôsledku toho by sa oživenie ekonomiky presunulo až do roku 2021 a bolo by zároveň oveľa pomalšie. Kým základný scenár prognózy predpokladá budúci rok rast o 7,6 %, ten rizikový iba o 2,8 %.

Pri horšom vývoji by sa zamestnanosť v tomto roku znížila o 3,3 % a v roku 2021 o ďalších 0,4 %. “Negatívny ekonomický vývoj by priniesol zhoršenie výhľadu salda verejného rozpočtu, čo by následne viedlo k nutnosti silnejšej konsolidácie verejných financií,” dodal IFP.