Astronóm vyrátal pravdepodobnosť vzniku života na Zemi. Výsledok vás ohromí

Sme tu sami? To je otázka, ktorá trápi ľudstvo od počiatku jeho vzniku, a jedným zo spôsobov, ako zistiť, či vo vesmíre existuje okrem Zeme miesto s inteligentným životom, je pozrieť sa na pravdepodobnosť vzniku života na našej domovskej planéte. O to sa pokúsil astronóm David Kipping z Columbijskej univerzity (New York).

Veľká neznáma

Napriek všetkým technickým vymoženostiam, aké si ľudstvo počas celej svojej existencie vybudovalo, dodnes nie sme schopní zistiť odpoveď na otázku, či sa vo vesmíre nachádza aj iná forma inteligentného života ako je ten ľudský.

Keďže vieme, že vo vesmíre sa nachádzajú miliardy potenciálne obývateľných planét, je ťažké si predstaviť, že by sme ako ľudia boli skutočne jedinými pánmi celého kozmu. Bohužiaľ, kvôli nedostatku informácií a dôkazov sa o tom dnes môžeme len domnievať.

Jediný dôkaz o existencii inteligentného života vo vesmíre pochádza zo Zeme a ani jeho vznik kedysi vôbec nebol jednoznačný. „Napriek tomu, že nemáme dôkazy o existencii mimozemského života, pri skúmaní života na Zemi čelíme väčším obmedzeniam,“ hovorí Kipping, podľa ktorého sa pravdepodobnosť existencie života inde vo vesmíre v súčasnosti odvíja jedine od pravdepodobnosti vzniku života na Zemi.

Život na Zemi nie je taký jedinečný

Kipping sa pomocou Bayesovskej štatistiky pokúsil vyrátať pravdepodobnosť vzniku akejkoľvek formy života a inteligentného života na neobývanej Zemi. Bayesovská štatistika sa používa na teoretické vyrátanie pravdepodobnosti vzniku života na iných planétach.

Kipping pri počítaní pravdepodobnosti života na Zemi zohľadnil fakt, že prvé stopy života sa na Modrej planéte objavili relatívne krátko po jej vzniku, no prvý inteligentný život sa tu začal formovať len nedávno – pred asi 4 miliardami rokov. Výsledkom počítania je vysoká pravdepodobnosť rýchleho vzniku akejkoľvek formy života na Zemi.

„Na základe toho vieme určiť, že aj pri najneskoršom možnom dátume vzniku života na Zemi je scenár s rýchlou abiogenézou trikrát pravdepodobnejší ako ten s pomalou abiogenézou,“ uvádza Kipping v štúdii.

Ak má astronóm pravdu, potom je štatisticky pravdepodobné, že podmienky pre rýchly vznik života na Zemi boli ideálne, čo však neznamená, že rovnaké podmienky platili aj pre vznik inteligentných foriem života. „Je celkom prípustná možnosť, že inteligencia je extrémne ojedinelá a na Zem sa jednoducho nemusela dostať.“

Podľa Kippinga možno na záver konštatovať, že pravdepodobnosť vzniku inteligentnej formy života na zemi je 3:2, a to najmä kvôli tomu, že inteligentný život sa na Zemi objavil pomerne neskoro po jej vzniku.

Mohli by sme takúto pravdepodobnosť aplikovať aj pri hľadaní mimozemského života? Odpoveď je áno aj nie - „analýza sa vyslovene zameriava na Zem a pozerá sa na abiogenézu ako na stochastický proces na pozadí udalostí a podmienok, ktoré by mohli byť jedinečné pre Zem,“ uvádza autor.

Na druhej strane za predpokladu, že by kdesi vo vesmíre existovala planéta s veľmi podobnými, ak nie identickými podmienkami pre život, ako mala po svojom vzniku Zem, existovala by aj nádej, že tu predsa len nie sme sami.