Štátnym sviatkom si pripomíname najdôležitejší zákon

Slovenská národná rada (SNR) ju prijala 1. septembra 1992 na piatej schôdzi. Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo za 114, proti boli 16 a štyria sa zdržali.

Ústavu SR slávnostne podpísali 3. septembra 1992 na Bratislavskom hrade vtedajší predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.

Ústavu tvorí súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu.

Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Upravuje základné práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, sociálne, kultúrne a hospodárske práva, právo na súdnu a právnu ochranu.

Ústava tiež určuje trojdelenie moci ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Na jej základe zákonodarnú moc v SR reprezentuje Národná rada SR, výkonnú moc vláda a prezident a súdnu moc Ústavný súd SR a nestranné a nezávislé súdy. Jej väčšia časť vstúpila do platnosti 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Ústava za 21 rokov prešla viacerými zmenami. V roku 2012 poslanci napríklad novelou ústavy prišli o trestnoprávnu imunitu. Po novom sú nepostihnuteľní len za výroky prednesené v parlamentnej sále a orgánoch Národnej rady SR a za hlasovanie, a to aj po zániku ich poslaneckého mandátu. Takúto zmenu poslanci schválili v júli 2012 a vstúpilo presne pred rokom, teda 1. septembra.

Istú výhodu v porovnaní s bežnými občanmi si zákonodarcovia predsa len ponechali. Na ich vzatie do väzby je potrebný súhlas parlamentu a na zadržanie v prípade pristihnutia pri páchaní trestného činu bude potrebný súhlas mandátového a imunitného výboru. V opačnom prípade budú okamžite prepustení. Priestupkovú imunitu si poslanci zrušili už koncom predchádzajúceho volebného obdobia. Vláda Ivety Radičovej chcela zrušiť aj trestnoprávnu imunitu poslancov, proti vtedy ale bola strana Smer-SD.