Mohol by sa koronavírus vrátiť po prekonaní vrcholu pandémie?

COVID-19 útočí na zdravotníctvo európskych krajín ako nárazová vlna. Odborníci sú už zúfalí z vynakladania všetkých síl na zistenie toho, kedy pandémia dosiahne vrchol.

Ako budú vyzerať následky tohto „cunami“, ako vírus nazvali talianski zdravotníci? Čaká nás pokles počtu prípadov a návrat do predošlého stavu, alebo znovu sa opakujúce epidémie?

Ticho pred búrkou?

Donedávna sme si mysleli, že Čína ako prvá prekonala epidémiu koronavírusu – v krajine niekoľko dní nezaznamenali žiadne nové prípady ochorenia. Najnovšie správy ale indikujú ďalší nárast nakazených, pričom vo všetkých prípadoch ide o „privezenú“ chorobu, ktorú do krajiny priniesli ľudia vracajúci sa zo zahraničia.

Francúzsky epidemiológ a odborník na verejné zdravie Antoine Flahault sa obáva, že to najhoršie ešte len máme pred sebou. V odbornej publikácii The Lancet napísal, že Čína zatiaľ pocítila len „prvú vlnu“ cunami, pričom by mohli nasledovať ďalšie.

Aby sme pochopili komplikovaný vývoj epidémií, musíme sa vrátiť do obdobia po skončení prvej svetovej vojny, keď zúrivá Španielska chrípka v troch vlnách vyhubila takmer 50 miliónov ľudí – viac ako samotná vojna. Potom sa v tichosti vytratila.

Matematici si niekoľko rokov lámali hlavu nad takýmto postupom epidémie, až napokon v 20. rokoch minulého storočia škótski vedci Kermack a McKendrick vyvinuli modely, pomocou ktorých lepšie chápeme postup epidémií.

Hranica imunity

Škótske duo prišlo na to, že epidémia nekončí preto, že ochorenie sa nevie dostať k ďalším náchylným ľuďom, ale preto, že s rastúcim počtom infekcií rastie aj hranica kolektívnej imunity.

„Kolektívna imunita je počet ľudí imúnnych voči vírusu (buď prostredníctvom nakazenia alebo očkovania, ak je dostupné), ktorý musí byť dosiahnutý, aby sa zabránilo riziku opätovného vzniku,“ uvádza vedúci Inštitútu verejného zdravia na Ženevskej univerzite Flahault.

Tento počet závisí od rýchlosti, akou sa vírus šíri z nakazeného na zdravého človeka. Čím je ochorenie nákazlivejšie, tým viac imúnnych ľudí je potrebných na jeho zastavenie.

Pokiaľ ide o COVID-19, „nakazených by muselo byť okolo 50 až 66 percent ľudí, ktorí by po vyliečení ostali imúnni,“ hovorí Flahault.

Úroveň nákazlivosti môže byť rôzna a závisí od preventívnych opatrení, ako je karanténa, obmedzenie voľného pohybu a potenciálne aj poveternostné podmienky.

Ak nakazený nakazí priemerne menej ako 1 osobu, „potom epidémia končí,“ dodáva epidemiológ.

Návrat vírusu

To, že sa epidémia raz skončí, neznamená, že sa znovu nevráti, zdôrazňuje Flahault. Zdravotné opatrenia zavedené v čase epidémie sú len dočasné, a „keď ich zmiernite, epidémia prepukne znova, až kým sa nedovŕši ad hoc kolektívna imunita, čo môže trvať niekoľko mesiacov až rokov,“ hovorí.

Aj vedúci oddelenia infekčných ochorení v parížskeej nemocnici Pitié Salpêtrière Francois Bricaire varuje pred možným návratom vírusu.

„Opätovné objavenie COVID-19 je možné, pričom je možné, že sa bude vracať sezónne,“ hovorí Bricaire. Podobné obavy má aj austrálska odborníčka na infekčné ochorenia Sharon Lewinová, ktorá hovorí: „Vráti sa to? Nevieme.“

Lewinová na záver dodáva, že SARS (ťažký akútny respiračný syndróm), ktorý tiež patrí ku koronavírusom, po striktných opatreniach prijatých v roku 2002 a 2003 kompletne zmizol. Nie je to vylúčené ani pri súčasnom SARS-CoV-2.

Ak sa pýtate, čo by mohlo radikálne zmeniť výhľad do budúcnosti, odpoveďou je vakcína, ktorá by podľa výskumníkov mohla byť vyvinutá v priebehu nasledovných 12-18 mesiacov.