Zomrela legenda českej populárnej hudby Eva Pilarová

Zdravotné problémy Pilarovej sa začali v roku 2018, keď si doma pri nešťastnom páde zlomila rameno a stehennú kosť. Zlomeniny ju pripútali na dlhú dobu na lôžko a dokonca musela podstúpiť aj reoperáciu.

Keď sa začalo blýskať na lepšie časy, podrobila sa v októbri 2019 plánovanému zákroku obličky a dostala stent - lenže začala mať problémy s lymfou.

Od tej doby bola speváčka v nemocnici viac ako doma, konkrétne na nefrologickom oddelení, ktoré sa na obličky špecializuje. V posledných mesiacoch sa objavilo podozrenie na leukémiu, ktoré sa však nepotvrdilo.

Profil Evy Pilarovej

Rodáčka z Brna, rodným menom Eva Bojanovská (*9. 8. 1939), sa od detstva hudobne vzdelávala, hrala na klavíri, spievala v detskom chrámovom zbore a v detskom zbore Československého rozhlasu v Brne.

Vyštudovala Vyššiu hospodársku školu, na ktorej v roku 1958 maturovala. Začala študovať operný spev na brnianskej Janáčkovej akadémii múzických umení, zároveň začala spievať v kabarete Večerní Brno. Po roku štúdia z JAMU odišla a nastúpila do pražského divadla Semafor, na konkurze si ju vybrali Jiří Suchý a Jiří Šlitr. Prvú semaforskú pesničku Sup a žlůva naspievala s Jiřím Suchým. Jej prvou samostatnou nahrávkou pre Supraphon bola Co je to láska z januára 1961, čo bol v origináli hit Elvisa Presleyho Don't Be Cruel s českým textom Jiřího Suchého. Spievala ju v semaforskom predstavení Zuzana je sama doma. Tu začala jej spolupráca s Waldemarom Matuškom, ktorý si ju vybral ako partnerku do legendárneho hitu Ach, ta láska nebeská z decembra 1961.

V roku 1962 prešla s Matuškom do divadla Rokoko. Ešte v tom roku získala zlatú medailu v oblasti jazzového spevu na Svetovom festivale mládeže v Helsinkách. Z viacerých piesní v Rokoku bolo najväčším hitom opäť dueto Tam za vodou v rákosí z apríla 1963. V roku 1964 sa do Semaforu vrátila. Premiéru pred kamerou mala vo filme Kdyby tisíc klarinetů, kde spievala dueto s Karlom Gottom Je nebezpečné dotýkat se nebe. V júni 1967 na druhom ročníku Bratislavskej lýry vyhrala zlatú lýru za pieseň Rekviem.

Jej popularita stále rástla, už v prvom ročníku ankety Zlatý slávik za rok 1962 bola tretia, speváci aj speváčky boli iba v jednej skupine, vyhral Waldemar Matuška. Rok nato bola tretia, vyhral Karel Gott. Za rok 1964 už mali sólovú kategóriu speváci aj speváčky, pričom u speváčok vyhrala Eva Pilarová. Zlatého slávika získala aj za roky 1965, 1967 a 1972.

V roku 1965 odišla na sólovú dráhu, založila si vlastnú skupinu, často vystupovala v zahraničí, hlavne na Kube a v Sovietskom zväze. Vo februári 1973 ju zachránila Božia ruka. S kapelou koncertovali na Kube. Kapela sa vrátila do Prahy, Pilarová ostala na Kube. Lietadlo havarovalo tesne pred pristátím v Prahe. Nikto z jej kapely haváriu neprežil.

V 70. rokoch sa začala viac venovať džezu a swingu. Koncertovala s orchestrami Karla Vlacha a Karla Kraugartnera aj Gustava Broma. Keďže jej dvaja bývalí manželia emigrovali na Západ, mohla koncertovať iba v bývalom socialistickom tábore. Situácia sa zmenila až po roku 1989, koncertovala v USA, Kanade, Austrálii a väčšine európskych krajín. Venovala sa aj fotografovaniu, je o nej známe, že je výbornou kuchárkou, vydala šesť kuchárskych kníh s receptami.

Eva Pilarová sa trikrát vydala. Prvým manželom bol hudobník Milan Pilar, druhým spevák Jaromír Mayer. Obaja emigrovali na Západ. Tretím manželom je od roku 1984 tanečník Jan Kolomazník. Z prvého manželstva má syna Milana.

Jej spevácku dráhu dokumentuje viac ako 20 vydaných albumov a kompilácií. Prvým bola v roku 1965 LP platňa Eva Pilarová, z novšej diskografie sú to albumy Swing 2000 (1999), Rodeo (2002), Zlatý výběr (2004), kompilácia Proměny v júni 2009, ktorá vyšla k 70. narodeninám, Pilarka a přátelé z marca 2018. K vzácnemu jubileu vydáva Supraphon trojkompiláciu Eva Pilarová Singly (1970-1989), ako aj záznam koncertu Evy Pilarovej a Karla Gotta Recitál 1965 Live.