Kiska alebo Kollár? Podľa Matoviča parlamentná matematika nepustí

Boris Kollár a jeho hnutie Sme rodina dostali vo voľbách väčšiu podporu voličov ako strana Andreja Kisku Za ľudí. Bolo by riziko ho odstrkovať od koaličnej spolupráce aj vzhľadom na počty poslaneckých kresiel v pléne Národnej rady (NR) SR. Skonštatoval to líder hnutia OĽaNO Igor Matovič po tom, ako od prezidentky SR Zuzany Čaputovej dostal poverenie zostaviť vládu. Pri rozdelení ministerských kresiel nechce uplatňovať právo veta, je za konsenzus.

Matovič sa ešte v stredu plánuje stretnúť s Kollárom a predsedom SaS Richardom Sulíkom. S Kiskom by chcel rokovať vo štvrtok (5. 3.) pred predsedníctvom jeho strany.

Šéf OĽaNO zopakoval, že stále je jeho cieľom, aby mala budúca vláda krytie ústavnej väčšiny v parlamente. „Ľudia rozhodli, že dali výrazne vyššiu dôveru strane Sme rodina ako strane Andreja Kisku. Parlamentná matematika nepustí, keď chceme, aby bola funkčná vláda, teoreticky skôr môže fungovať bez Za ľudí ako bez strany Sme rodina,“ odpovedal na otázku novinárov, či si vie predstaviť skôr vládu s Kollárom alebo Kiskom.

Ísť do rizika vlády, ktorá má tesnú väčšinu v parlamente, by podľa Matoviča bolo hlúpe. Ľudia podľa neho dali dôveru strane Kollára napriek jeho minulosti. „Dostali sme poverenie od ľudí, aby sme to dali,“ doplnil. Akceptuje, že predsedu parlamentu by prevzalo hnutie Sme rodina ako druhá najsilnejšia strana. Spoločné stretnutie budúcich koaličných lídrov ešte nemá Matovič dohodnuté. „Keď sa dohodneme individuálne, potom sa stretneme všetci spolu,“ vysvetlil.

Matovič zároveň upozornil na to, že ani jedno ministerské kreslo nie je dohodnuté a obsadené. „Posudzujme nominantov až vtedy, keď budú delegovaní na konkrétne ministerstvá, dnes sú to len ľudia, o ktorých sa hovorí,“ odpovedal na otázku o prípadných pochybnostiach o nominantoch na vládne posty. Nechcel komentovať, či mu prezidentka dala termín na zostavenie novej vlády, chcel by ju zostaviť čím skôr. O prerozdelení mandátov v pomere 8 : 3 : 2 : 2 podľa neho hovoril Sulík, toto prerozdelenie akceptuje.

O tom, či by na ministerstvách mala fungovať tzv. krížová kontrola, čiže štátni tajomníci by boli nominanti iných strán ako ministri, sa budú partneri ešte rozprávať. Matovič uviedol, že jeden líder je za „jednofarebné“ ministerstvá bez krížovej kontroly, aby mala strana zodpovednosť za celý rezort, ďalší dvaja hovoria, že by ju chceli. Podľa Matoviča je to o dohode, bol by za protikorupčnú jednotku. „Aby tam bolo niečo nadrezortné, čo bude všetkým pozerať na prsty, potom tam nemusí byť krížová kontrola,“ priblížil.

Líder OĽaNO by tiež chcel zaviesť jednotku, ktorá by dohliadala nad čistotou nakladania s verejnými zdrojmi. Hovoril o prípadnom vytvorení fondu pre investigatívnu žurnalistiku, kde by médiá mohli byť týmto „nezávislým arbitrom“.

Matovič chce tiež v dohľadnom čase kontaktovať dosluhujúceho premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD), aby bol „presun moci čo najplynulejší“. V otázke zákona, ktorým sa zavedú 13. dôchodky, chce Matovič počkať na rozhodnutie prezidentky, jej legitimita je vyššia a do jej slobodného rozhodnutia nechce zasahovať.

Ak by koalícia Progresívne Slovensko (PS)-Spolu podala volebnú sťažnosť a bola by s ňou úspešná, Matovič by ju v parlamente privítal. „Ak sa nakoniec zistí, že majú o 1000 hlasov viac a sú v parlamente, dvere budú otvorené, môžu sa pridať,“ odpovedal.