Spisovateľka a publicistka Irena Brežná oslavuje 70. narodeniny

„Pripravila som zbierku spoločenských satír na aktuálne univerzálne témy ako je vojna, preľudnenie, láska, vymieranie druhov, volebné právo pre ženy, prostitúcia, choroba, migrácia, či dokonca sám Pán Boh ako delikvent pred najvyšším súdom,“ povedala pre TASR spisovateľka, ktorá za svoju bohatú prozaickú i publicistickú tvorbu získala viacero zahraničných i slovenských ocenení. V stredu 26. februára bude mať Irena Brežná 70 rokov.

Irena Brežná sa narodila v roku 1950 v Bratislave, detstvo prežila v Trenčíne v dome starých rodičov, kam sa jej rodičia uchýlili po násilnom vysťahovaní z bytu v Bratislave v rámci akcie B. (Písmeno „B“ znamenalo „byty“ a v rámci tejto akcie komunistický režim vysťahoval „nespoľahlivých“ občanov z veľkých miest.)

Obdobie, v ktorom Irena Brežná vyrastala, poznamenali aj ďalšie represie voči jej rodičom. Otec ako právnik a majiteľ advokátskej poradne mal v komunistickom Československu zákaz vykonávať svoju profesiu a bol zamestnaný ako stavebný robotník. Matka za prípravu úteku do Švédska strávila rok vo väzení.

Irena Brežná vyštudovala gymnázium v Bratislave. Po sovietskej invázii 21. augusta 1968 emigrovala s rodičmi do Švajčiarska. Odvtedy žije v Bazileji. Vyštudovala tu slavistiku, filozofiu a psychológiu. Pôsobila ako psychologička, učiteľka ruštiny, tlmočníčka, aktivistka v oblasti ľudských práv, ale aj ako novinárka a vojnová reportérka. V súčasnosti sa venuje najmä literárnej tvorbe.

Uskutočnila a podporila viaceré humanitné a ženské projekty v Guinei, Rusku, Čečensku a na Slovensku. V 80. rokoch 20. storočia pre nemeckojazyčné médiá urobila rozhovory s viac než dvomi desiatkami politických väzňov a väzenkýň zo Sovietskeho zväzu, Československa, Turecka a z Kuby, ktorí pred prenasledovaním emigrovali do západnej Európy. „Títo nepoddajní ľudia mi svojím prekonávaním strachu, sebadisciplínou a nezlomnou spoločenskou angažovanosťou ukázali, že človek môže aj v extrémnych podmienkach konať v súlade s vlastným svedomím, a ako sa to dá,“ popisuje svoju skúsenosť spisovateľka.

Pravidelne prispievala a prispieva do švajčiarskych a nemeckých médií. Spomedzi nich možno spomenúť Neue Zürcher Zeitung, Freitag, Berner Zeitung, Tagesanzeiger, Das Magazin, Die Weltwoche, takisto rozhlasové stanice WDR 3 a DSR.

V nemčine doteraz vydala desať kníh, viaceré boli preložené napr. do francúzštiny, švédčiny, taliančiny, ruštiny, macedónčiny, češtiny, maďarčiny a bieloruštiny.

V slovenskom preklade jej vyšla próza Psoriáza, moja láska (1992), výber próz, esejí a publicistických článkov pod názvom Tekutý fetiš (2005). Nasledovali romány Na slepačích krídlach (2007, 2010) a Nevďačná cudzin(k)a (2014, 2016), a tiež súbor vojnových reportáží Vlčice zo Sernovodska (Zápisky z rusko-čečenskej vojny, 2016). Postrehy emigrantky: eseje, prózy, reportáže (2017) sú šiestou knihou v slovenčine.

Za svoje publicistické a literárne texty dostala Zürišskú novinársku cenu (2000), prestížnu nemeckú Cenu Theodora Wolffa (2002) a dvakrát cenu nemeckého feministického časopisu EMMA. Za román Die undankbare Fremde (2012) získala Švajčiarsku literárnu cenu. Slovenský preklad tohto diela Nevďačná cudzin(k)a (2014) sa dostal do finálovej desiatky literárnej ceny Anasoft litera a Irena Brežná zaň získala Cenu Dominika Tatarku.

„Hlavná hrdinka pochopí svoju inakosť ako nevyhnutnosť a nárokuje si 'právo na cudzotu'. Objavila, že tým má výhodu byť slobodnou, aj keď sloboda nikdy nie je zadarmo,“ hovorí Brežná o svojom úspešnom diele.

Jeho divadelnú podobu pripravilo združenie per.ART v dramatizácii Zuzany Uličianskej a réžii Adriany Totikovej. Hra mala premiéru 20. decembra 2019 v priestore súčasnej kultúry A4 za prítomnosti švajčiarskeho veľvyslanca v SR Alexandra Hoffeta.