Vláda zmenila uznesenie k Istanbulskému dohovoru, vyslovila s ním súhlas

Vláda SR navrhuje Národnej rade (NR) SR zmeniť uznesenie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a nesúhlas s dokumentom nahradiť súhlasom. Vyplýva to z uznesenia, ktoré vláda prijala v utorok per rollam.

Kabinet v utorok navrhol zmeniť znenie schváleného návrhu na poslednom rokovaní vlády (12. 2.) a v uznesení NR SR nahradiť nesúhlasné stanovisko s dokumentom OSN súhlasom. Rovnako vláda navrhla do uznesenia parlamentu doplniť vetu, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Úrad vlády (ÚV) SR v tejto súvislosti vysvetľuje, že vláda názor na Istanbulský dohovor nemení a naďalej s ním nesúhlasí. „Po dohode s NR SR a v zmysle návrhu prezidentky SR išlo len o formálne upravenie uznesenia, aby nevznikli pochybnosti pri hlasovaní,“ uvádza tlačový a informačný odbor ÚV SR. Zmenený je len návrh uznesenia NR SR, a to preto, aby bolo umožnené v parlamente hlasovať a aby mohla vláda do NR SR predložiť návrhy na vyslovenie nesúhlasu.

Vláda minulý týždeň vyjadrila nesúhlas s Istanbulským dohovorom a navrhla parlamentu urobiť to isté. Stanovisko vlády súviselo s niektorými ustanoveniami dokumentu, týkajúcimi sa definícii rodiny a rodovej agendy. Cieľom bolo prispieť k definitívnemu ukončeniu procesu odmietnutia dohovoru, keďže existujú viaceré právne výklady o správnosti postupu.

Právnici už v pondelok (17. 2.) poukazovali na to, že Ústava SR predpokladá len to, že vláda predkladá do parlamentu medzinárodnú zmluvu na jej schválenie, teda na vyslovenie súhlasu NR SR. „V prípade Istanbulského dohovoru však návrh žiada parlament o vyslovenie nesúhlasu s ním, z čoho vyplývajú praktické problémy,“ uviedol vedúci Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Marián Giba. Vysvetlil, že ak parlament návrh vlády schváli, vysloví nesúhlas. „Návrh vlády tak, ako je formulovaný, teda nedáva parlamentu žiadnu možnosť vysloviť s ratifikáciou súhlas, iba nesúhlas. Navyše, má formu postupu, ktorý ústava nepozná. Obávam sa teda, že akokoľvek sa o ňom parlament uznesie, nebude to mať právnu relevanciu a z tohto pohľadu je v podstate jedno, či sa lehoty pre druhé a tretie čítanie dodržia alebo nie,“ upozornil Giba.