Magio pláž na Tyršovom nábreží už nebude, mesto pripravuje zmeny

Pre alarmujúci stav drevín dôjde počas leta k niektorých zmenám. TASR o tom informoval hovorca mesta Peter Bubla.

Jedno z nich je, že projekt Magio pláž, kde si prichádzali na svoje milovníci zábavy, gastronómie či oddychu, sa tento rok už konať nebude. „Dlho sme diskutovali o budúcej podobe pláže, usilovali sa nájsť možné spoločné riešenie aj s možnosťou, že by pláž zostala ešte tento rok na pôvodnom mieste aj v pôvodnom rozsahu,“ poznamenal Bubla s tým, že spoločnosť Slovak Telekom sa tak rozhodla po zvážení všetkých okolností.

Magistrát však podotýka, že nábrežie nechce počas leta nechať prázdne, možnosť kultúrneho programu, športových akcií či trávenia voľného času by mala zostať zachovaná. „Takéto aktivity však musíme plánovať a realizovať s ohľadom na zeleň, ktorá sa v priestore nachádza a na ktorej stav môžu mať takéto aktivity aj negatívny vplyv,“ zdôraznil Bubla. Mesto preto rozpracovalo svoj koncept, verejnosti by ho malo predstaviť čoskoro.

O tom, že Sad Janka Kráľa prejde opäť do správy hlavného mesta, sa rozhodlo vlani. Predchádzali tomu niekoľkoročné spory medzi mestom a mestskou časťou Petržalka, ktoré sa nevedeli dohodnúť napríklad na tom, kto by mal vypracovať inventarizáciu a dendrologický posudok na zeleň v parku, ktorý je podkladom pre plán výsadby drevín. Dlhé roky tak bol známy stav stromov len na základe dendrologického posudku z roku 2005.

Hlavné mesto nakoniec prejavilo záujem o zjednotenie správy pozemkov do logických celkov, ktoré budú mať jedného správcu, a začalo s prípravou revitalizácie celého územia. Okrem zelene má pozostávať aj z obnovy mobiliáru parku, rekonštrukcie chodníkov, osvetlenia, prvkov zverokruhu a fontány. Prioritou je riešenie bezpečnosti drevín, ktoré sú vážne poškodené, odumierajúce alebo odumreté.

Sad Janka Kráľa bol podľa dostupných informácií založený v rokoch 1774 – 1776, za čias panovania Márie Terézie, s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Postupne bol upravovaný, jeho súčasná podoba je z roku 1839. V 70. rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou, v roku 2006 zasa výraznou revitalizáciou, pričom bolo údajne odstránených viac ako 200 chorých drevín, ktoré nahradili novými. Pribudli aj druhy, ktoré neboli dovtedy zastúpené. Samospráva uvádza, že v súčasnosti v parku rastie takmer 60 druhov drevín vrátane viacerých exotických. Za najväčšie unikáty sú považované približne 200-ročné platany javorolisté s rozmermi obvodov kmeňa viac ako 500 či 600 centimetrov.