Nitra bude mať "rómskeho jastraba", bude pomáhať školákom

Ide o projekt, v rámci ktorého bude koordinátor pre prácu s rómskym etnikom pracovať predovšetkým so školopovinnými deťmi, ale aj ich rodičmi. Jeho úlohou bude motivovať deti, aby nevynechávali školskú dochádzku a zvýšil sa ich záujem o vzdelanie. Zásluhou projektu mesto získa peniaze na mzdu pre jedného pracovníka na dobu ôsmich mesiacov.

Mesto chce funkciu koordinátora obsadiť človekom, ktorý pochádza priamo z rómskej komunity. Komunikovať bude aj s rodičmi a školami, ktoré rómske deti navštevujú. „V Nitre v súčasnosti tri základné školy (ZŠ) smerujú k úplnej segregácii. Je to ZŠ Krčméryho, ZŠ Ščasného v Dražovciach a ZŠ s MŠ Novozámocká v Krškanoch. Kvalitu vzdelávania na týchto školách výrazne ovplyvňujú aj vnútorné faktory v komunite a jej postoj k vzdelávaniu, ktorý vedie k veľkému počtu vymeškaných hodín. Mesto si uvedomuje, že je nutné nájsť nástroje na prácu s nimi,“ informoval magistrát.

Väčšina práce „rómskeho jastraba“ tak bude spočívať hlavne v komunikácii s Rómami a školami. Zároveň bude hľadať možnosti, ako deti a ich rodičov presvedčiť o nutnosti vzdelania a zlepšení školskej dochádzky. „Mesto Nitra týmto projektom pokračuje v riešení problémov minoritných komunít. Po tom, čo sme zriadili občianske hliadky, ktoré spadajú pod náčelníka mestskej polície a ako sme obsadili funkciu ambasádorky, ktorá je kontaktnou osobou medzi minoritou a sociálnym odborom, tak tu máme aj rómskeho jastraba, ktorý sa bude venovať deťom navštevujúcim základné školy,“ uviedol primátor Marek Hattas.

Podľa jeho slov sa tak uzatvára kruh aktivít na riešenie problémov marginalizovaných rómskych komunít. „Sľubujeme si od toho kvalitnejšiu prácu s týmito komunitami a som presvedčený, že v konečnom dôsledku z toho vyťaží aj majoritné obyvateľstvo, pretože čím lepšie sa bude mať minorita, tým lepšie na tom bude aj majorita,“ povedal Hattas.

Súčasťou sociálnej práce s Rómami mali byť v Nitre aj komunitné centrá, ktoré mali vyrásť v problematických mestských častiach Krškany a Dražovce. Mestu sa však na ich vybudovanie nepodarilo získať financie z Európskej únie. „Toto financovanie nám padlo, takže je tu otázka, ako budeme pokračovať ďalej. Ja si myslím, že by sme nemali čakať iba na dotácie, ale musíme byť proaktívni pri riešení problémov v našom meste. Preto nevylučujeme, že tie komunitné centrá budeme celé financovať z rozpočtu mesta,“ dodal Hattas.