Aj vy kričíte na svojho psa? Takéto dlhodobé následky to na ňom zanechá

Pes síce môže byť váš najvernejší spoločník, ale stále je to len zviera, ktoré často podľahne pudom. Každý majiteľ sa už ocitol v situácii, keď by na svojho miláčika najradšej nakričal a mnohí sa toho dopúšťajú denne, pričom málokto tuší, aký to môže mať následok.

Podľa novej štúdie zverejnenej na serveri bioRxiv by ste sa mali vyhnúť kričaniu na psa alebo jeho trestaniu za každú cenu. Takéto správanie môže vyústiť do dlhodobých negatívnych následkov na jeho psychické zdravie.

„Naše výsledky dokazujú, že spoločenské psy trénované metódou trestu z dlhodobého aj krátkodobého hľadiska nežijú tak kvalitne ako spoločenské psy trénované metódou odmeny.“

Výskumníci ďalej približujú, že psy, na ktoré sa kričalo, počas výcviku pociťovali väčší stres, o čom svedčili aj ich pohyby a postoj. Okrem toho u nich bola zistená vyššia hladina kortizolu po tréningu a v teste kognitívnej zaujatosti vykazovali pesimistické správanie.

Ako sa u psa prejavuje stres

Výskum z dielne portugalskej biologičky Any Catariny Vieirovej de Castro nie je prvý svojho druhu. V minulosti sa v podobnej štúdii preukázalo, že averzný výcvik má negatívny dopad na policajné psy a labradory.

Vieirová de Castro zozbierala 42 psov z rôznych výcvikových zariadení, ktoré trénujú metódou odmeny, a 50 psov zo zariadení, kde sa psy trénujú metódou trestania vo forme kriku, fyzického ohrozenia alebo zatiahnutia za vôdzku.

Každého psa natočili počas prvých 15 minút tréningu. Zároveň mu odobrali vzorku slín na zhodnotenie úrovne stresu počas oddychu v domácnosti a po tréningu.

Biológovia analyzovali správanie psov aj priamo počas tréningu, pričom sa zamerali na prejavy stresového správania, ako je zívanie, oblizovanie pier, dvíhanie labiek a kňučanie.

Nie je žiadnym prekvapením, že psy z averzných výcvikových zariadení častejšie preukazovali prejavy stresového správania, najmä zívanie a oblizovanie pier. Ich sliny tiež obsahovali značne zvýšené množstvo kortizolu v porovnaní s časom, keď sa nachádzali doma.

Psy, ktoré trénovali metódou odmien, mali oveľa nižšiu hladinu kortizolu a nevykazovali stresové správanie.

Dlhodobé následky kričania na psa a trestania

Mesiac po zhodnotení výsledkov sa uskutočnil ďalší pokus. 79 psov sa naučilo vedome si spojiť misu na jednej strane izby s párkami. Ak sa misa nachádzala na správnej strane miestnosti, boli v nej aj párky. Ak bola na opačnej strane, párky v nej neboli.

Vedci misu presunuli niekoľkokrát po celej miestnosti a pozorovali, ako rýchlo psy zareagujú. Keď pes dokázal rýchlo určiť, kde sa párky nachádzajú, znamenalo to, že očakával chutnú odmenu. Ak pes reagoval pomaly, jeho myšlienky o obsahu misy boli pesimistickejšie.

Čím prísnejší výcvik pes mal, tým pomalšie sa približoval k mise s párkami. Je však zaujímavé, že psy, ktoré vytrénovali vďaka odmenám, sa rýchlejšie naučili rozoznávať, kedy je miska prázdna a kedy plná, hoci niektorí hovoria, že je to preto, že tieto psy už pochopili systém odmeňovania vďaka výcviku.

Na záver možno povedať, že trestanie psa výrazne nepomáha jeho schopnosti učiť sa, no na druhej strane má negatívny vplyv na jeho psychiku. Kričať na psa a trestať ho sa teda neoplatí.