Toto je dôvod, prečo si nepamätáme sny

Približne tretinu nášho života strávime v spánku, preto je veľmi pravdepodobné, že sa nám aj často sníva, aj keď o tom nevieme. Väčšinu našich snov si totiž nepamätáme. „Máme tendenciu okamžite zabudnúť na sny a je pravdepodobné, že ľudia, ktorí zriedka hlásia nejaké sny, ich jednoducho lahšie zabúdajú,“ povedal neurovedec Thomas Andrillon z Monash University v austrálskom Melbourne pre Livescience.

Aj keď je ťažké uveriť, že ste mali sen, ak si nič nepamätáte, štúdie neustále ukazujú, že dokonca aj ľudia, ktorí si nepamätajú jediný sen za celé desaťročia alebo dokonca za celý svoj život, by určite nejaký sen pamätali, keby sa zobudili v správnom momente. Aj keď presný dôvod nie je úplne známy, vedci získali určitý prehľad o procesoch v mozgu počas spánku, čo môže pomôcť vysvetliť našu zvláštnu zábudlivosť.

Dôležitosť hipokampu

Keď zaspíme, nie všetky centrá v mozgu začnú oddychovať súčasne. Podľa štúdie z roku 2011 publikovanej v časopise Neuron jedným z posledných centier, ktoré zaspia, je hipokampus, ktorý je dôležitý pre presun informácií z krátkodobej pamäte do dlhodobej pamäte.

Ak je hipokampus posledný, kto zaspí, môže sa stať, že sa ako posledný zobudí. „Takže môžete mať okno, v ktorom sa prebudíte so snom vo vašej krátkodobej pamäti, ale keďže hipokampus ešte nie je úplne hore, váš mozog si túto spomienku nemôže uchovať,“ povedal Andrillon.

Váš hippocampus však nie je neaktívny celú noc. V skutočnosti je tento región počas spánku dosť aktívny a zdá sa, že ukladá existujúce spomienky namiesto toho, aby prijímal nové zážitky.

Po prebudení potrebuje mozog najmenej 2 minúty, aby naštartoval svoje schopnosti kódovania pamäte. V štúdii z roku 2017 uverejnenej v časopise Frontiers in Human Neuroscience, vedci vo Francúzsku monitorovali skupinu ľudí, ktorí si pamätali sny takmer každý deň, a skupinu, ktorá si len zriedka spomenula na svoje sny. Tím vedcov zistil, že tí, ktorí si často pamätali sny sa aj častejšie v noci budili. V priemere sa prebudili na 2 minúty, zatiaľ čo ľudia, ktorí si sny nepamätali, sa budili v priemere len na 1 minútu.

Na vine je aj neurochémia

Naša zlá schopnosť kódovať nové spomienky počas spánku je tiež spojená so zmenami hladín dvoch neurotransmiterov, acetylcholínu a noradrenalínu, ktoré sú obzvlášť dôležité pre udržanie spomienok. Keď zaspíme, acetylcholín a noradrenalín výrazne klesnú.

V štádiu spánku s rýchlym pohybom očí (REM), kedy sa nám snívajú najživšie sny, stane sa niečo zvláštne. V tejto fáze sa acetylcholín vracia na úroveň bdelosti, ale noradrenalín zostáva nízky.

Vedci tomu stále celkom nerozumejú, ale niektorí naznačujú, že táto konkrétna kombinácia neurotransmiterov môže byť dôvodom, prečo si sny nepamätáme. Podľa štúdie z roku 2017 publikovanej v časopise Behavioral and Brain Sciences zvýšený acetylcholín podporuje stav podobný bdelosti, zatiaľ čo nízka hladina noradrenalínu znižuje našu schopnosť pamätať si sny.

Niekedy sú sny jednoducho nezaujímavé

Sny môžu byť rovnako ako myšlienky pre mozog príliš zbytočné na to, aby si ich pamätal, uvádza Ernest Hartmann, profesor psychiatrie na Tufts University School of Medicine pre Scientific American. Zdá sa však, že lepšie si zapamätáme sny, ktoré sú živšie, emotívnejšie a súvislejšie - možno preto, že vyvolávajú viac prebudení a pre ich súvislé rozprávanie si ich ľahšie zapamätáme.

Ak chcete vedieť, ako zvýšiť šancu, aby ste si sen pamätali, vyskúšajte triky v tomto článku → Chcete si pamätať sny? Vyskúšajte tieto triky