Ruská komisia bude preverovať údajné zasahovanie zahraničia do protestov

Komisia zriadená dolnou komorou, Štátnou dumou, bude mať prvé zasadnutie 30. augusta, informovala tlačová agentúra AP.

Toto leto protestovali tisíce ľudí - na povolených aj nepovolených zhromaždeniach - proti rozhodnutiu moskovskej volebnej komisie vylúčiť niektorých opozičných a nezávislých kandidátov z komunálnych volieb naplánovaných na 8. septembra.

Úradmi povolená demonštrácia z 10. augusta prilákala približne 60.000 ľudí, išlo o najväčšie protestné zhromaždenie od roku 2011. Dve z nepovolených demonštrácií boli tvrdo rozohnané políciou, ktorá pozatýkala vyše 2000 ľudí.

Vytrvalosť, s akou sa protesty konajú, očividne odráža silnejúce rozčarovanie z prísne kontrolovanej politiky v Rusku, kde sa odpor potláča alebo ignoruje.

Andrej Isajev zo strany Jednotné Rusko, dominantnej v dolnej komore ruského parlamentu, povedal, že za zasahovanie sa považujú cestovné varovania amerického veľvyslanectva, v ktorých je zverejňovaný čas a miesto nepovolených protestov. Isajev takisto citoval výzvy nemeckej stanice Deutsche Welle na sociálnych sieťach, aby sa ľudia zúčastnili na protestoch.

Putin na stretnutí s prezidentom Emmanuelom Macronom vo Francúzsku vyhlásil, že nechce vidieť v Rusku také výtržnosti a násilie, aké pohltili Francúzsko počas protestov tzv. žltých viest proti ekonomickej nespravodlivosti a Macronovmu výkonu v prezidentskom úrade.

„Som tu hosť a je mi nepríjemné o tom hovoriť, ale... všetci poznáme situáciu okolo žltých viest, keď počas ich protestov podľa našich údajov zahynulo 11 ľudí a 2500 ďalších utrpelo zranenia,“ uviedol Putin.

„Občania majú podľa zákona právo na pokojné demonštrácie a úrady by mali zaistiť uplatnenie týchto práv. Ale nikto, ani úrady, ani žiadna skupina občanov, nemá právo porušovať existujúce zákony,“ dodal Putin.