Prečo si mužskí a ženskí sérioví vrahovia vyberajú rozdielne obete?

Podľa výskumu pod taktovkou Pennsylvánskej štátnej univerzity by o rozdielnom výbere obetí sériových vrahov a vrahýň mohlo rozhodovať prerozdelenie úloh na lovcov a zberačov ovocia v minulosti.

U mužských sériových vrahov môžeme napríklad pozorovať, že radi „lovia“ obete, ktoré si vyberajú často z radu neznámych ľudí. U žien je to zas naopak – ich obeťou sa najčastejšie stáva človek, ktorého poznajú.

Pomôcka pre vyšetrovateľov

Načo je toto rozlišovanie dôležité, vysvetľuje psychologička Marissa Harrisonová pôsobiaca na Pennsylvánskej štátnej univerzite:

„Ak bola spáchaná vražda, a nie sú k dispozícii údaje o žiadnom podozrivom, na sformovanie profilu pravdepodobného vraha sa niekedy dajú využiť detaily zločinu.

Ak teda viete, že muži páchajú zločiny jedným spôsobom, a ženy väčšinou nejakým iným, vyšetrovatelia sa majú od čoho odraziť.“

Podľa Harrisonovej existujú zjavné faktory, ktoré odlišujú vraždiace ženy a mužov. Na základe analýzy 55 mužských a 55 ženských sériových vrahov z Ameriky sa podarilo identifikovať niektoré z nich.

Muži napríklad až 6-krát častejšie zabijú niekoho, koho osobne nepoznajú. Naopak u žien existuje dvojnásobná pravdepodobnosť, že sa zamerajú na niekoho zo svojho okolia.

U mužov tiež častejšie dochádza k sledovaniu obete. Tohto činu sa dopustilo 65,4 percent mužských vrahov v porovnaní s 3,6 percentami žien.

O správaní vrahov rozhodujú dejiny

Systém zberačov ovocia a lovcov bol pre ľudí jediným spôsobom života až v 95 percentách ľudských dejín. Nie je preto zvláštne, že rozdielne správanie pohlaví môže byť zakorenené v našich pradávnych dejinách.

„V minulosti muži lovili zver ako korisť, a ženy zbierali blízke plodiny. Ako evolučnú psychologičku ma zaujímalo, či sa nejaké pozostatky týchto úloh mohli premietnuť do toho, akým spôsobom si sérioví vrahovia a vrahyne vyberajú obete,“

hovorí Harrisonová. Tá ďalej dodáva, že pohlavím sa neodlišuje len správanie sériových vrahov. V skutočnosti je odlišné aj opísanie ich činov v médiách. Zatiaľ čo vrahyne v Amerike väčšinou získajú prezývku korešpondujúcu s ich pohlavím, mužov častejšie nazývajú menami, aké zdôrazňujú ich brutalitu.

Vedci na záver zdôrazňujú, že evolúcia síce môže pomôcť vyjasniť niektoré rozdiely v spôsoboch vraždenia, ale určite to neznamená, že niektorí ľudia by mali byť predurčení k tomu, aby sa z nich stali sérioví vrahovia.