Výrazná väčšina ľudí z vyspelých krajín chce vyššie dane pre bohatých

Vo všetkých 21 skúmaných krajinách viac ako polovica opýtaných odpovedala kladne na otázku: „Mala by vláda zdaňovať bohatých viac než v súčasnosti, aby podporila chudobných?"

OECD pritom nedefinovala pojem bohatstvo. Ale výsledok prieskumu zapôsobil ako blesk z čistého neba v mnohých vyspelých a bohatých krajinách. Vo Francúzsku pritom už mesiace demonštrujú tzv. žlté vesty a požadujú, aby bohatí znášali väčšie daňové zaťaženie.

Najvyššiu podporu si získal tento návrh v Portugalsku a Grécku, teda v krajinách, ktoré v uplynulých rokoch čelili dlhovej kríze. Takmer 80 % respondentov v Grécku a Portugalsku je za zvýšenie daní pre bohatých, zatiaľ čo priemer v prieskume bol 68 %.

Na ankete pre OECD o vnímaní sociálnych a ekonomických rizík sa zúčastnilo 22.000 ľudí. Prieskum odhalil hlbokú nespokojnosť s vládnymi politikami v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré mnohí označili za nedostatočné, informovala OECD.

V priemere len 20 % opýtaných uviedlo, že v prípade potreby by mohli ľahko získať sociálne benefity, zatiaľ čo 56 % percent si myslí, že by to pre nich bolo ťažké.

Ľudí najviac znepokojuje prístupom ku kvalitnej, cenovo dostupnej dlhodobej starostlivosti o staršie osoby, bývanie a zdravotníctvo.

A respondenti nielen že vyhlásili, že ľudia nedostávajú spravodlivý podiel z platieb, ktoré odviedli do systému, ale takmer vo všetkých krajinách, okrem Kanady, Dánska, Nórska a Holandska nemajú ľudia pocit, že sa vlády zaujímajú o ich názory.

Pocit nespravodlivosti bol ešte vyšší medzi respondentmi s vyšším vzdelaním a príjmami.

Vzhľadom na vysokú mieru nespokojnosti väčšina opýtaných chce, aby ich vláda robila viac, a to vo všetkých krajinách okrem Francúzska a Dánska, ktorých systémy sociálneho zabezpečenia patria medzi najštedrejšie na svete.

Väčšina ľudí zároveň uviedla, že najvyššou prioritou by mali byť lepšie dôchodky, pričom 54 % skonštatovalo, že by sa tak cítili ekonomicky bezpečnejšie.

Na druhom mieste bola zdravotná starostlivosť (48 %), a takmer 37 % respondentov súhlasilo s garantovanou základnou dávkou.