Blaha: Je takmer isté, že Veľká Británia odíde z EÚ, a to bez dohody

„Odchod bez dohody je zlé riešenie, ale treba začať pragmaticky rozmýšľať, ako usporiadať vzťahy. Práva našich občanov vo Veľkej Británii britská strana garantuje. Druhá vec sú naše bilaterálne vzťahy, a tu musíme zabrať. Máme možnosť sem prilákať britských investorov,“ povedal Blaha.

Na margo blížiaceho sa štvrtkového hlasovania britského parlamentu o tom, či požiada EÚ o odklad termínu odchodu zo spoločenstva, Blaha poznamenal, že to bude požiadavka posunúť ho z 29. marca maximálne na koniec júna. Na májové eurovoľby sa totiž britská strana nepripravuje. „Otázka je, aký bude zmysel predlžovania. Tam je taký pat, že to viac-menej zmysel nemá, len sa predlžuje agónia. Jediný význam, ktorý ja vidím, je, aby sa pripravila britská legislatíva na tvrdý odchod. Prípadný odklad Slovensko podporí,“ uistil.

Podpredseda eurovýboru Martin Klus (SaS) hodnotí situáciu vo veci brexitu ako chaos a neistotu. „Mali sme na vlastnej koži možnosť to vidieť, hovoriť s tými poslancami a ani jeden nevedel povedať, ako sa situácia vyvinie. Je zrejmé, že to štvrtkové hlasovanie by mohlo byť v duchu požiadania o predĺženie termínu. Otázne je, aké bude, či do konca júna, alebo o niekoľko rokov. Na tomto to celé bude stáť a padať,“ odhaduje Klus.

Tvrdí, že hneď ako Británia požiada o predĺženie termínu odchodu z EÚ, sa bude musieť britská premiérka Theresa Mayová stretnúť s lídrami EÚ. „Únia už totiž avizovala, že predĺženie bez konkrétnosti nebude ochotná podporiť. My sme im tlmočili, že z našej strany nebude problém s predĺžením, čo je pozícia slovenského parlamentu aj vlády. Je v záujme nás všetkých, aby sme sa dohodli na civilizovanom odchode,“ dodal Klus.

Podpredseda Zahraničného výboru NR SR Jaroslav Paška (SNS) vníma dianie okolo brexitu ako taktický postup Británie v tejto procedúre. „Na jednej strane sa usilujú o odchod, na druhej strane nie je pre nich prijateľná zmluva v podobe, ako ju dohodla Mayová s EÚ. Ísrka poistka, ktorú obsahuje, totiž umožňuje na dlhé roky viazať Severné Írsko ako súčasť EÚ. A to by pre Veľkú Britániu znamenalo stratu suverenity nad týmto územím. Ak Únia neobmedzí platnosť írskej poistky na nejakú reálnu lehotu, tento problém sa bude dlho vliecť a riešiť,“ myslí si Paška.

Za jediné východisko tak považuje dohodu o predĺžení termínu na odchod. „V záujme Britov je rozumný termín, ktorý by viedol ku skutočnosti, že írska poistka ako hlavný problém súčasnej zmluvy musí byť modifikovaná a riešená tak, aby bola v súlade s potrebami Británie,“ uzavrel.

Členka eurovýboru Veronika Remišová (OĽaNO) podotkla, že britskí poslanci si v stredu (13. 3.) síce odhlasovali, čo nechcú, teda brexit bez dohody, ale nik nevie jasne povedať, čo vlastne chcú. „Premiérka Theresa Mayová sa snaží presadiť často protichodné ciele, ktoré EÚ nemôže prijať. Brexit je dôsledkom nezodpovedných politikov, ktorí pred referendom neváhali zavádzať celý národ mnohými klamstvami. Namiesto problémov krajiny Veľká Británia už dva roky nerieši nič iné, len odchod z EÚ, a zaťažila tým aj ostatné členské štáty Únie,“ konštatuje opozičná poslankyňa.

Podľa jej slov chce teraz Británia viac času na rokovania o podmienkach odchodu, ale chaos s brexitom by mohol mať dosah na eurovoľby. „Slovensko a krajiny EÚ by v prvom rade mali mať na zreteli záujem európskeho spoločenstva. Predlžovať tento zmätok nikomu nepomáha, a keď sa Briti nevedeli medzi sebou dohodnúť od referenda o brexite, ťažko sa im podarí dohodnúť sa za dva mesiace,“ dodala.

V utorok (12. 3.) britskí poslanci druhýkrát hlasovali proti Mayovej dohode o brexite, v stredu parlament odmietol brexit bez dohody, teda tvrdý brexit. Vo štvrtok budú členovia Dolnej snemovne hlasovať o odklade brexitu do 30. júna.