Žitňanská je za verejnú voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu

Demokratické je podľa nej tak tajné, ako verejné hlasovanie. Napísala to na sociálnej sieti.

„Som za verejné schvaľovanie návrhu kandidátov na sudcov ústavného sudu. Otázka verejná, alebo tajná voľba nie je otázka demokracie. Oboje je demokratické. Rovnako ako dohody klubov v parlamente sú legitímnou súčasťou parlamentnej demokracie. Nezávislosť sudcu ústavného súdu nezávisí od toho, že nevie, kto za neho hlasoval,“ uviedla Žitňanská.

Dodáva, že ústavných sudcov vymenúva prezident SR z parlamentom ponúknutých kandidátov. Vo funkcii bude ústavný sudca 12 rokov a nebude môcť kandidovať opäť. „Je to tak v ústave práve preto, aby nemal žiaden záväzok voči poslancom ani prezidentovi, žiaden motív vychádzať im na ústavnom súde v ústrety. Jednoducho povedané, už ich nebude potrebovať,“ doplnila.

O kandidátoch treba podľa nej vedieť čo najviac. „Preto je dôležité, aby kandidatúra, verejné vypočutie kandidátov neboli oddelené od rozhodovania poslancov kulisou tajného hlasovania. Otázka, že by niektorý poslanec za plentou, keď ho nikto nevidí, nedal hlas predsedovi svojej strany, dnes nie je podstatná. Dnes je podstatné, aby hra pred kulisou nebola iná ako dohody za kulisou,“ vysvetlila exministerka spravodlivosti.

Voľba kandidátov na ústavných sudcov bude podľa šéfa parlamentného ústavnoprávneho výboru Róberta Madeja (Smer-SD) zrejme tajná. Mali by to presadzovať poslanci v pléne. Madej si myslí, že ide o najdemokratickejší spôsob voľby. Presadzovanie verejnej voľby označil za hru na transparentnosť. Verejnú voľbu žiadajú viacerí poslanci z opozície aj zástupcovia občianskych iniciatív.

Voľba 18 kandidátov na sudcov sa uskutoční na schôdzi NR SR so začiatkom 29. januára. Následne budúcich sudcov ústavného súdu vymenuje do funkcie spomedzi navrhnutých kandidátov prezident SR. Deviatim vymenovaným ústavným sudcom začne plynúť 12-ročné funkčné obdobie dňom zloženia sľubu ústavného sudcu.