Celiatikom môže pomôcť liek na cystickú fibrózu

Potenciálny liek na celiakiu bol pôvodne vyvinutý na liečbu zriedkavej choroby cystickej fibrózy. "Európsky výskum sa zameral na molekulárne podobnosti medzi celiakiou a cystickou fibrózou, pričom dokázal, že účinná zložka pôvodne vyvinutá na liečbu cystickej fibrózy má potenciál liečiť celiakiu," informovala Tatiana Kubišová z občianskeho združenia (OZ) Zriedkavé choroby.

Cystická fibróza je charakteristická mutáciou génu, ktorý kóduje špecifický proteín. Ak je proteín chybný, vzniká hutný a lepivý hlien a silná vrstva hlienu sa vytvára najmä v pľúcach a tráviacom trakte. Takéto zmeny sa podobajú účinkom lepku u ľudí s celiakiou. „To nás priviedlo k otázke, či medzi týmito chorobami existuje spojitosť na molekulárnej úrovni,“ vysvetľuje šéf medzinárodného výskumného tímu Luigi Mauri z Výskumného ústavu San Raffaele v Miláne. Zistenia výskumníkov naznačujú, že gén je rozhodujúci tiež v citlivosti na lepok.

Vedci z výskumných ústavov a univerzít v Miláne, Neapole a Paríži zistili, že farmakologická zlúčenina, pôvodne vyvinutá na liečbu cystickej fibrózy, má schopnosť zastaviť poškodzovanie funkcie génu. Vedecký tím podal túto látku myšiam s neznášanlivosťou lepku a zistil, že ich ochránila pred zápalom v čreve, hoci konzumovali stravu bohatú na lepok. Výsledky replikovali na ľudských bunkových líniách. Zistenia naznačujú, že by mohlo ísť o základ lieku na celiakiu. Rozvíjať ich bude ďalší klinický výskum.

Celiakia je inak viazaná na celoživotné vyhýbanie sa lepku, u časti pacientov je však i táto diéta neúčinná. Je to celoživotné autoimunitné ochorenie spôsobené intoleranciou lepku, ktorý poškodzuje sliznicu tenkého čreva, zabraňuje správnemu vstrebávaniu živín a oslabuje imunitný systém. Predpokladá sa, že ochorením trpí 0,5 až jedno percento populácie. Na Slovensku sa odhaduje, že je to jeden z 250 obyvateľov.

Prevalencia celiakie sa celosvetovo zvyšuje. Za uplynulých 50 rokov sa výskyt celiakie v Európe a Severnej Amerike zvýšil štvornásobne. „Za týmto nárastom je do určitej miery skrytá lepšia diagnostika, avšak nezanedbateľný vplyv má i zloženie prijímanej stravy či nadužívanie antibiotík, ktoré ovplyvňujú zloženie črevných baktérií,“ uviedlo OZ Zriedkavé choroby. Napriek tomu diagnostikovanie trvá podľa štatistík priemerne šesť až desať rokov.

Väčšina pacientov má nešpecifické príznaky, hnačky, pocit nafúknutia či úbytok hmotnosti, prípadne slabšiu imunitu. Celiakia je väčšinou geneticky daná, pričom sa nachádza na rovnakom géne ako iné autoimunitné choroby, napríklad cukrovka 1. typu. Asi desať percent pacientov s cukrovkou 1. typu má i skrytú celiakiu. Aj pacienti s cystickou fibrózou majú celiakiu trikrát častejšie ako zdraví.