Porošenko vyzval NATO vyslať ku Krymu lode, Kremeľ to označil za provokáciu

Kremeľ vo štvrtok označil tieto Porošenkove výzvy za "súčasť provokácie" pred prezidentskými voľbami, ktoré sa na Ukrajine budú konať 31. marca 2019.

Porošenkova výzva a reakcia Kremľa súvisia s nedeľným incidentom, keď ruská pobrežná stráž v oblasti Kerčského prielivu použila zbrane proti trom ukrajinským vojenským plavidlám. Následne boli ukrajinské lode i všetky tri posádky zadržané.

Kremeľ považuje Porošenkovu výzvu adresovanú NATO za „súčasť provokácie krátko pred ukrajinskými voľbami“. V Moskve to vo štvrtok vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Dodal, že postoj Moskvy k Porošenkovej výzve je „negatívny“. „To je vyčerpávajúce,“ uviedol Peskov.

Podľa neho „už samotná otázka je zameraná na ďalšie vyvolávanie napätia, na pokračovanie v línii provokácií, ktorej podstatou sú predvolebné politické záujmy prezidenta Porošenka“.

Porošenko zopakoval túto svoju výzvu v rozhovore pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Bild, pričom v mene svojej krajiny vyjadril nádej, že „štáty v rámci NATO sú teraz pripravené premiestniť svoje lode do Azovského mora s cieľom pomôcť Ukrajine a zaistiť bezpečnosť“.

Agentúra UNIAN medzičasom citovala nemeckú vládu, ktorá výzvu ukrajinského veľvyslanca, žiadajúceho zosilniť tlak na Rusko a vyslať do Čierneho mora nemecké vojenské lode, odmietla. Podľa nemeckej vlády sú „v súčasnosti najdôležitejšie zdržanlivosť a dialóg“.

Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí tento postoj potvrdil, keď uviedol, že „vyslanie nemeckých lodí k pobrežiu Krymu sa neplánuje“, pretože Nemecko obe strany žiada „o zdržanlivosť a zníženie eskalácie“.

Dodal, že nemecká vláda zatiaľ nezaujala ani stanovisko k výzvam na sprísnenie sankcií voči Rusku. Debaty o takýchto sankčných opatreniach v súvislosti s krízou v Kerčskom prielive označil hovorca za predčasné. Dodal, že „sankcie nie sú vodovodný kohútik, ktorý sa otvára a zatvára podľa potreby“.