Autor dokumentu o slovenských brancoch verí, že film vyvolá diskusiu

Peter Švrček má 18 rokov, býva u rodičov a na prvý pohľad sa nijako neodlišuje od svojich vrstovníkov. Cíti sa však byť vlastencom a pred niekoľkými rokmi založil organizáciu Slovenskí Branci. Jeho intenzívnym vojenským výcvikom „k obrane a zachovaniu národa“ uprostred slovenských lesov prešlo viac ako dvesto mladých mužov hľadajúcich vedenie a vlastnú identitu. V maskáčoch a s maketami samopalov sa podrobujú Petrovým autoritatívnym sklonom. Peter verí, že jeho organizácia má budúcnosť a plánuje jedného dňa odložiť uniformu a osloviť masy - už ako politik. „Základy vojenskej taktiky sa naučil u ruských Kozákov, u ktorých absolvoval niekoľkotýždenný výcvik, kam jazdia na odporúčanie ľudia z mnohých východoeurópskych krajín. Peter tam išiel už v pätnástich. Odvtedy buduje svoje kráľovstvo. Aj preto má radšej Východ než Západ,“ hovorí o hlavnom protagonistovi režisér filmu Jan Gebert.

Pre pár rokmi narazil na text o polovojenských organizáciách vo východnej Európe, kde sa spomínala aj skupina Slovenských Brancov. Pokus o nadviazanie komunikácie bol bezproblémový, sami sú totiž presvedčení, že zákon neporušujú. „Skupina vznikla už tri roky pred utečeneckou krízou, krátko predtým, ako sa Peter vydal do Ruska na výcvik. Pokiaľ by však kríza neprišla, mali by asi omnoho menej členov,“ približuje genézu skupiny režisér Gebert a ďalej vysvetľuje: „Zmenila sa i geopolitická situácia, prišiel Brexit, Trump, populistické vlády v strednej Európe. Tento vývoj dal podobne zmýšľajúcim ľuďom obrovské sebavedomie. A tiež pocit, že nerobia nič zlé, keď hlásajú to isté, čo ich prezidenti a premiéri.“

Gebert v dokumente do deja nezasahuje, len pozoruje. Vo filme nie je ani komentár. „Mojím cieľom nebolo obžalovať jednu skupinu alebo konkrétnych ľudí - zaujímala ma ako metafora toho, ako sa rodia totalitné myšlienky a mechanizmus moci,“ ozrejmil režisér, ktorý verí, že jeho film rozpúta diskusiu o tejto kontroverznej skupine.

Film Až přijde válka otváral tento rok sekciu Panorama na festivale Berlinale, zíkal ocenenie ako najlepší dokument festivalu Let's CEE a festivalu Jeden svet v Bratislave. Na festivale Astra Film bol vyhlásený za najlepší dokumentárny film v sekcii Stredná a východná Európa. „V rámci Festivalu dei Popoli sa zasa stal najlepším antropologickým filmom. Na slávnostnom ukončení MFDF Ji.hlava režisér prebral cenu East Silver Eye a na Zagreb Dox získal uznanie poroty. Na Slovensku bol prvýkrát predstavený počas Art Film Festu v Košiciach, kde nechýbali ani diskusie s režisérom,“ doplnila informácie Martina Paštéková z Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK), ktorá dokument uviedla do kinodistribúcie 22. novembra.