Rok 536 nášho letopočtu bol pre človeka najhorší v dejinách. Smrť stála na každom rohu

Čierna smrť, hladomor, vojna a pandémia chrípky sa postarali o to, aby sa ľuďom v niektorých obdobiach minulosti nežilo ľahko. Z hľadiska biedy a utrpenia však poznáme konkrétny rok, ktorý svojou krutosťou poráža všetky ostatné: rok 536 nášho letopočtu.

Podľa harvardského výskumu je rok 536 po Kristovi horúcim kandidátom na titul Najhorší rok v dejinách ľudstva. V tomto roku sa nad Európou, Blízkym Východom a niektorými časťami Ázie zatiahlo záhadné mračno, ktoré tieto oblasti uvrhlo do osemnástich mesiacov temnoty.

V Číne kvôli mračnu začalo snežiť, na území kontinentov prestala rásť úroda, nastalo extrémne sucho a väčšinu severnej pologule zachvátili hladomor a smrteľné ochorenia. Smrteľný rok odštartovala erupcia islandskej sopky.

Svet sa zotavoval viac ako 100 rokov

Ako pre Science Magazine uviedol harvardský archeológ a historik Michael McCormick, svet sa z obdobia temna začal zotavovať až okolo roku 640. „Bol to začiatok jedného z najhorších období pre život, ak nie najhorší rok vôbec,“ povedal McCormick.

Tajomná hmla zahalila severnú pologuľu do tmy, a neustúpila po nasledovných osemnásť mesiacov. Každý deň sa pozemšťania budili aj zaspávali v prítomnosti tlmeného slnečného svetla.

Hmla vyvolala taký dopad na počasie, že ľudia od roku 536 do roku 539 museli žiť bez chleba. Teploty v lete roku 536 klesli o 1,5 až 2,5 stupňa Celzia, a Zem sa tak ocitla v najchladnejšom období za posledných 2300 rokov.

Príčina Temného veku ostávala dlho skrytá. Analýza doktora McCormicka a glaciológa Paula Mayewskeho z Inštitútu klimatických zmien na Univerzite v Maine však odhalila pozadie tejto katastrofy: v roku 536 pravdepodobne došlo k mohutnej vulkanickej explózii na Islande.

Mimoriadna sopečná aktivita podľa znalcov vyprodukovala milióny ton popolu, ktorý sa po výbuchu rozprestrel na nebesiach nad celou Zemou. Našu planétu to uvrhlo do ekonomického krachu, z ktorého sa zotavovala celé jedno storočie.

Zemi sa napokon podarilo vstať z popola vďaka nálezu olova a taveniu striebra – práve to sa v roku 660 stalo uznaným platidlom v dôsledku nedostatku zlata.