Takýto účinok majú na telo neskoré raňajky a skoré večere

10-týždňová štúdia Surreyskej univerzity (Veľká Británia) skúmala dopad zmeny v čase raňajok a večere na telesnú kompozíciu. Jej výsledkom, ktorý bol publikovaný aj v Journal of Nutritional Sciences, je, že neskoré raňajky a skoré večere môžu až zdvojnásobiť rýchlosť strácania tuku vo všetkých telesných partiách.

Účastníci štúdie počas desiatich týždňov nemuseli nijako meniť svoj doterajší jedálniček. Dôležité bolo, v akom čase jedli.

Výskumníci rozdelili 16 zdravých ľudí vo veku od 29 po 57 rokov do dvoch skupín: Jedna skupina ľudí jedla celkom bežným spôsobom, a druhá skupina si posunula raňajky o 90 minút neskôr a večeru o 90 minút skôr, než bežne jedáva. Ďalšou úlohou každého účastníka bolo zaznačovať si svoj každodenný jedálniček, odovzdať vzorku krvi pred výskumom a vyplniť dotazník po jeho absolvovaní.

Užší pás na úkor spoločenského života

Výsledky preukázali, že tí dobrovoľníci, ktorí sa počas 10 týždňov držali stravovania v rámci špecifického časového harmonogramu, prišli až o 2-krát viac tuku v porovnaní s kontrolnou skupinou. Odpovede v dotazníkoch tiež odhalili, že 57% účastníkov v pokusnej skupine si všimlo, že celkovo menej jedia.

Po ukončení štúdie vedcov zaujímalo aj to, či je takýto spôsob stravovania dlhodobo udržateľný alebo nie. Pýtali sa teda účastníkov, z ktorých 57% z pokusnej skupiny uviedlo, že stravovanie takýmto spôsobom by dlhodobo nezvládli, pretože sa nezhoduje so stravovacími návykmi rodiny alebo priateľov.

Ďalších 43% účastníkov si však myslí, že takýto stravovací plán by skúsili dodržiavať aj dlhodobo, pokiaľ by sa dal prispôsobiť čas jednotlivých chodov počas dňa.

„Aj keď je to malá štúdia, ponúkla nám pohľad na to, ako len malé zmeny v načasovaní jedenia dokážu pomôcť nášmu telu,“ myslí si vedúci autor štúdie doktor Jonathan Johnston. „Zníženie množstva telesného tuku znižuje pravdepodobnosť vzniku obezity a cukrovky. Je to tiež kľúčový krok k zlepšeniu celkového zdravia.“

Johnston dodáva, že predbežné výsledky prieskumu v budúcnosti poslúžia k vypracovaniu náročnejších štúdií o časovo plánovaných diétach. Vedci budú hlavne pátrať po spôsobe, ako takéto stravovacie obmedzenia uplatniť tak, aby nenarúšali spoločenský život.