Mníšky ukázali, aká vlastnosť znižuje riziko Alzheimerovej choroby

Svedomitosť znižuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby o polovicu, odhalil výskum publikovaný v časopise JAMA Psychiatry. Ľudia, ktorí sú svedomití, majú tendenciu byť viac organizovaní, zodpovední a nie sú impulzívni. Autori štúdie vysvetľujú:

"Svedomitosť (napr."Som produktívny človek, ktorý si vždy urobí svoju prácu") odkazuje na tendenciu mať sebadisciplínu, opatrnosť a účel."

Svedomití ľudia majú tiež väčšiu pravdepodobnosť, že budú dodržiavať svoje záväzky a povinnosti. Štúdia stoviek mníšok a mníchov zistila, že tí, ktorí boli produktívnejší a spoľahlivejší, mali menšiu pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby.

Ľudia s vysokou mierou svedomitosti mali aj pomalší pokles kognitívnych funkcií súvisiaci s vekom a nižšie riziko mierneho kognitívneho poškodenia, čo je rizikový faktor pre Alzheimerovu chorobu.

Výsledky pochádzajú zo štúdie 997 starších mníšok, kňazov a mníchov, z ktorých nikto na začiatku štúdie netrpel demenciou. Mnohí boli sledovaní po dobu viac ako desať rokov. V mozgoch tých, ktorí zomreli, vedci hľadali markery Alzheimerovej choroby.

Štúdia odhalila, že tí s najvyššou úrovňou svedomitosti mali o 89% nižšie riziko rozvoja Alzheimerovej choroby v porovnaní s tými, ktorí mali najnižšie úrovne tejto vlastnosti. Prekvapujúco však výsledky nesúviseli s tým, že by svedomití ľudia žili zdravšie. Autori štúdie si skôr myslia, že za tým môže byť čiastočne vzdelanie:

"...svedomitosť je konzistentným prediktorom akademického a pracovného výkonu. Úroveň vzdelania a dosiahnutého pracovného zaradenia a povaha pracovných skúseností sa spájajú s rizikom Alzheimerovej choroby. Veľmi svedomití ľudia môžu intenzívnejšie prejavovať tieto vzdelávacie a pracovné skúsenosti ako menej svedomití jednotlivci a tým získať ďalší prospech."

Svedomitosť môže tiež pomôcť bojovať proti životnému stresu.

"Svedomitosť je spojená s vyššou úrovňou odolnosti a väčšou schopnosťou dať si rady pomocou riešenia úloh. Tieto faktory môžu zmierniť nepriaznivé dôsledky negatívnych životných udalostí a chronického psychického utrpenia, ktoré sú spojené s rizikom demencie v starobe."