Práca v zahraničí bola pre Sklenaříkovú dobrodružstvom

„Ja som ešte tá staršia generácia, kde nás učili, že na západe je všetko hrozné a že zomrieme, ak tam pôjdeme,“ povedala pre TASR. Západ ju však nakoniec očaril. „Bola som ohúrená - systémom, veľkomestom, Parížom,“ spomína.

Na začiatku svojej kariéry nevedela ani jazyk. „Musela som sa najprv naučiť anglicky, neskôr francúzsky,“ vymenováva. Nebolo to však pre ňu zvlášť komplikované. „Keď na to takto spomínam, bolo to trochu strašidelné, ale nakoniec mám z tohto veľmi dobré spomienky.“

V súčasnosti Sklenaříková prežila viac rokov v zahraničí ako na Slovensku. Keď príde do rodného kraja, takmer ho nespoznáva. „Od komunizmu sa to strašne zmenilo,“ konštatuje. Vo Francúzsku preto napísala knihu „Som z krajiny, ktorá už neexistuje“.

„Prídem na Slovensko a hľadám tu tie veci, čo som poznala a nenachádzam ich. Vraciam sa domov, lebo tu mám rodinu, ale okolie, spoločnosť a energia krajiny je úplne iná,“ vysvetľuje. Sklenaříková naposledy prišla na Slovensko pokrstiť svoju knihu, v ktorej ženám dáva tipy, ako „byť a zostať top“. Okrem toho sa však vracia najmä za rodinou.

Z mnohých povolaní, ktoré Sklenaříková vyskúšala, najlepšie spomína na modeling. „Veľa ľudí modeling považuje za povrchné povolanie, ale mne strašne veľa dal,“ tvrdí.

Okrem toho je hovorkyňou Červeného kríža, napísala viacero kníh a vo Francúzsku moderuje vlastnú reláciu. Podľa nej je to však len bonus. „Iba také pekné prekvapenia a výzvy, ktoré mi pomohli vyvíjať sa,“ uzavrela.