Zmeny nárečia nepodliehajú bariéram ako sú kopce či rieky. Toto ste o Záhoráčtine nevedeli

Záhoráčtina je jedným z najznámejších nárečí na Slovensku. Hovorí sa ním na západnom Slovensku v okresoch Senica, Skalica a Malacky.

Nárečie nie je na celom území jednotné. Medzi nárečím z okolia Malaciek a z okolia Skalice je podstatný rozdiel. „Len zemiaky sa povedia v každej dedine ináč. Sú erteple, grumbír, krumpole, zemáky a pravdepodobne sa nájde aj ďalší výraz. Je zaujímavé, že zmeny nárečia nepodliehajú prirodzeným bariéram, ako sú kopce, rieky a pod. Aj dve susedné dediny majú každá svoje špecifiká,“ vysvetlil riaditeľ Záhoráckeho divadla v Senici Ivan A. Fodor.

Spoločným charakteristickým znakom zostáva tvrdosť. Gramatické pravidlo o mäkčení spoluhlások d, t, n, l, keď po nich nasleduje samohláska e alebo i, neplatí. Preto sa v textoch v tomto nárečí pri fonetickom zapisovaní vyznačuje mäkčeňom mäkká výslovnosť aj tam, kde normálne mäkčia samohlásky e a i. Pretože, kde mäkčeň vyznačený nie je, tam sa hovorí tvrdo. A takzvané tvrdé l, z poľštiny známe ako prečiarknuté l, sa zvýrazňuje písmenom u, napríklad uopata, chuapci, hoúb. „Mám dve teórie ako vzniklo typické uakanie. Záhoráci sú ľudia vynaliezaví a nechcelo sa im vyslovovať písmeno l. Druhá verzia je prozaickejšia. Prvý Záhorák nevedel vysloviť l a od neho to 'chytili' všetci ostatní,“ vysvetlil s nadsádzkou typický znak dialektu Fodor.

Záhorácke divadlo sa pred desiatimi rokmi rozhodlo hrať diela svetoznámych autorov v záhoráčtine. „Keď som zakladal divadlo, hľadal som špecifické odlíšenie. Prišiel som na to, že netreba hľadať nič zázračné. Treba ísť k prameňom. Záhoráčtina je nosná jazykovo aj svojou špecifickosťou. Je taká výrazná, že keď budeme hrať v dialekte, tak nám to vystačí aj na celoživotný program. Týmto máme vyriešené naše predstavenia,“ ozrejmil riaditeľ a zároveň režisér divadla.

V umeleckom telese hrajú Záhoráci z viacerých obcí a miest. Každý herec tak prináša lokálne prvky dialektu. „Máme s tým niekedy problém. Máme tu napríklad herečku z Kopčian. Tam je nárečie trošku iné. Pri vystúpeniach berieme prípad od prípadu či tolerujeme rôzny dialekt. Ak to nevyhovuje, tak herci s iným nárečím hovoria ako cudzinci po slovensky,“ ozrejmil šéf divadla.

V najväčších záhoráckych mestách sa už typické záhorácke uakanie nepoužíva. Nárečie je tam už výrazne ovplyvnené slovenčinou. „Je to tak aj v Senici, záhoráčtina sa drží zväčša už iba na dedinách. Napriek tomu sa nájdu špecifické slová, ktoré som inde ako v Senici nepočul a dokonca už aj v Senici v podstate zanikli. Ešte pred 20 či 30 rokmi sa mladému chlapcovi, ktorý chcel získať dievča, hovorilo balík a nezadanej dievčine balkyňa,“ spomenul už takmer zabudnuté záhorácke slová riaditeľ divadla.