Toto je dôvod, prečo sa niektorí ľudia nedokážu poučiť z chýb

Nový výskum ukázal, že ľudia, ktorí mali stresujúce detstvo, nedokážu tak dobre vycítiť blížiace sa rizikové situácie. Z tohto dôvodu je pre ľudí, ktorí boli v detstve týraní, náročnejšie identifikovať hroziace zdravotné, finančné alebo právne problémy. Keď však takýchto ľudí zasiahne nešťastie, znášajú to omnoho horšie - možno preto, že ich to viac prekvapí.

Profesor Seth Pollak, ktorý viedol štúdiu, povedal:

"Nie je to tak, že ľudia sa otvorene rozhodnú negatívne riskovať, alebo robia veci, ktoré by ich mohli dostať do problémov. Môže byť veľmi pravdepodobné, že ich mozgy nespracúvajú informácie, ktoré by im mali povedať, že smerujú na zlé miesto, že to nie je správny krok. "

Ľudia s ťažkým detstvom robia zlé rozhodnutia

V štúdii dostali mladí dospelí - z ktorých niektorí mali stresujúce detstvo - sériu testov rizika a odmeny. Štúdia ukázala, že tí, ktorým bolo ubližované vo veku okolo 8 rokov, sa ťažšie učili zo svojich chýb a nedokázali vycítiť prichádzajúcu stratu. Neustále robili tie isté zlé rozhodnutia pri zvažovaní rizík oproti odmenám.

Profesor Pollak povedal:

"Podľa nášho pozorovania sa skutočne nevenovali správnym veciam. Videli sme, že ľudia sa časom nezlepšujú. Mohli by ste povedať, že nevedia, ako to funguje. Ale ľudia s vysokou mierou stresu v detstve aj po mnohých skúškach nepoužívali negatívnu spätnú väzbu na to, aby zmenili svoje správanie a zlepšili sa. "

Mozog týraných ľudí vykazoval odlišnú aktivitu v mozgu

Skúmanie mozgu tiež ukázalo relatívne nízku aktivitu v oblastiach súvisiacich so stratou, keď ľudia zvažovali svoj výber.

Profesor Pollak pokračoval:

"A potom, keď došlo k strate, sme spozorovali viac aktivity, než sme očakávali - nadmernú reakciu v časti mozgu, ktorá reaguje na odmenu, čo dáva zmysel. Ak ste nezachytili náznaky, že asi prehráte, budete pravdepodobne šokovaní, keď nevyhráte. "

Profesor Rasmus Birn, prvý autor štúdie, povedal, že chce toto zistenie rozšíriť:

"Teraz, keď máme toto zistenie, môžeme ho použiť, aby sme sa naučili sledovať konkrétne siete v mozgu, ktoré sú aktívne a funkčne spojené. Možno zistíme, že stres v detstve preformuluje spôsob komunikácie v celom mozgu. "

Štúdia bola publikovaná v časopise PNAS.