Kresťanskí veriaci dnes slávia sviatok Zjavenia Pána

Sviatok Troch kráľov patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Počas slávnostných omší si veriaci 6. januára pripomínajú deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom. Ústrednou témou tohto prikázaného sviatku je udalosť, keď traja mudrci z Východu, vedení svetlom hviezdy, prišli do Betlehema, aby sa poklonili novonarodenému Ježišovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu. Stalo sa tradíciou, že na Troch kráľov počas svätých omší kňazi požehnávajú trojkráľovú vodu, soľ a kriedu.

Sviatok Zjavenia Pána sa od 3. storočia slávil na Východe a cirkev si ním pripomínala tri zázraky: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz najmä na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci, pravdepodobne z Perzie, boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu nič nehovorí o ich počte, kráľovskej hodnosti, ani menách. Kult Troch kráľov bol v stredoveku veľmi rozšírený, uviedla Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska. Údajné relikvie týchto troch mudrcov sa uchovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.

Vo viacerých kostoloch sa na sviatok Zjavenia Pána (Troch kráľov) konajú trojkráľové koncerty alebo Betlehemské hry.

Sviatok Krstu Pána sa od roku 1969 slávi osobitne, a to v nedeľu po sviatku Zjavenia Pána.