Orientálna Mata Hari bola tajomnou femme fatale dvadsiateho storočia

Zvodkyňa s tragickým osudom si svojím bohémskym životným štýlom a orientálnymi tanečnými vystúpeniami získala množstvo obdivovateľov. V období prvej svetovej vojny jej však kontakty vo vysokých kruhoch zabezpečili aj veľké množstvo nepriateľov.

Mata Hari sa narodila 7. augusta 1876 ako Margaretha Geertruida Zelleová v holandskom meste Leeuwarden v rodine klobučníka a indonézskej prisťahovalkyne. Matka jej zomrela, keď bola ešte dieťa a otec zveril dcéru do opatery príbuzným. Ako osemnásťročná sa prostredníctvom inzerátu v novinách zoznámila s holandským armádnym dôstojníkom Johnom MacLeodom, ktorého si vzala za manžela. Po svadbe s ním odišla na indonézsky ostrov Jáva a čoskoro priviedla na svet syna a dcéru. Chlapec však v roku 1899 zomrel. Manželstvo MacLeodovcov nebolo šťastné a Margaretha hľadala útechu aj v samoštúdiu indonézskej kultúry a orientálnych tancov. Manželské problémy ukončil súd rozvodom, výchovy dcérky - aj keď bola zverená matke - sa napokon ujal otec.

V roku 1903 prišla budúca vyhľadávaná umelkyňa do francúzskeho Paríža, kde spočiatku vystupovala v cirkuse a pózovala ako modelka pre parížskych maliarov. Popritom sa zdokonaľovala v exotických tancoch. Tvrdila, že je princezná z Jávy a už ako dieťa ju zasvätili do tajomstva rituálnych tancov kňažiek v domorodých chrámoch. Zaujala svojím nevšedným zjavom a odvážne tanečné vystúpenia predvádzala vo veľmi úspornom kostýme.

Tanečnica z Holandska dokázala využiť situáciu a popustila uzdu svojej fantázii. Fotografie exotickej krásavice sa čoskoro objavili vo všetkých francúzskych novinách. Prijala umelecké meno Mata Hari - po malajsky Svetlo dňa - a vystupovala na veľkých scénach akými boli Olympia alebo divadlo na parížskom námestí Trocadero. Jej tanečné kreácie boli zmesou exotiky, erotiky a tajomstva. Tancovala odetá iba do ľahkých priesvitných kostýmov a šperkov. Napriek štedrej podpore mecenášov z radov politikov, umelcov ale aj vojakov a nemalým honorárom za vystúpenia sa sťažovala na nedostatok peňazí.

Prvá svetová vojna ju zastihla v nemeckom Berlíne, pre nepokojnú atmosféru sa ale vrátila do Holandska a odtiaľ chcela odísť do francúzskej metropoly Paríža. Pred odchodom ju navštívil nemecký konzul Karl Krammer a navrhol jej, aby sa stala platenou agentkou ríšskej tajnej služby. Naivná Margaretha súhlasila bez toho, aby vytušila nástrahy svojho rozhodnutia. Návštevu nemeckého konzula u peknej tanečnice zaregistrovali aj britskí agenti, ktorí Krammera sledovali.

V máji 1916 dostala francúzska kontrašpionáž informáciu od britského Scotland Yardu, že Mata Hari je nemeckou špiónkou. Francúzi zareagovali na túto správu tak, že jej ponúkli spoluprácu v prospech Francúzska. Túto ponuku prijala. Keď oznámila, že sa chystá na cestu do Holandska, šéf francúzskej kontrašpionáže Ladoux ju poveril, aby za zastavila v belgickom Bruseli a tam získala informácie o vojenských plánoch Nemecka. Mata Hari, ktorá bola v tom čase v Španielsku, pestovala dôverné kontakty s nemeckým vojenským atašé kapitánom Kallem a súčasne s plukovníkom Davignesom z francúzskej ambasády. Francúzom odovzdávala správy, ktoré ako milenka získala od Nemca Kalleho. Nemožno vylúčiť, že Kalle jej dával falošné informácie.

Pôvabná vyzvedačka síce vedela, že v Paríži jej veľmi neveria, napriek tomu sa rozhodla riskovať a odcestovať do Francúzska. Mala tam určité obchodné záujmy. Zatkli ju vo februári 1917 v jednom z parížskych hotelov. Aj keď Francúzi nemali proti nej nijaké dôkazy, Mata Hari si navymýšľala príbehy, ktoré napokon vojaci obrátili proti nej. Tanečnica mala smolu, že sa písal práve rok 1917. Na západnom fronte sa zrútila aprílová ofenzíva, v bojoch prišli Francúzi o 200.000 mužov. Plán útoku prezradil nepriateľovi niektorý zo špiónov, armáda potrebovala ukázať, že so zradcami nemá zľutovania.

Holandskú tanečnicu obvinili z vlastizrady a 25. júla 1917 odsúdili na trest smrti zastrelením. Popravu vykonali dňa 15. októbra 1917. Mata Hari odmietla, aby ju pred popravou priviazali ku kolu a previazali jej oči. Veliteľ popravnej čaty jej želanie rešpektoval. Traduje sa, že pred smrťou si rozopla kabát a posledný raz ukázala svoje nahé telo. Keďže o jej telesné pozostatky nemal nikto záujem, dali ich k dispozícii na vedecké účely lekárskej fakulte parížskej Sorbonny.

Vojenskí historici po preštudovaní príslušných materiálov usúdili, že Francúzi úlohu Mata Hari ako špiónky precenili. Informácie, ktoré získala a odovzdala ďalej, nemali ani pre jednu zo zúčastnených strán zásadný význam.