MAĎARIČ: Vydavateľstvo Tatran je živým kultúrnym dedičstvom

V úvode slávnostného večera v bratislavskej Berlinke pripomenula históriu vydavateľstva so všetkými jeho zmenami, bývalými i súčasnými pracovníkmi a autormi riaditeľka Tatranu Eva Mládeková, ktorá je v jubilujúcom, dnes rodinnom vydavateľstve od roku 1972.

Súčasťou programu bol krst limitovanej edície rozprávok Pavla Dobšinského vychádzajúcej v náklade signovaných 500 kusov. Kompletné trojzväzkové vydanie Prostonárodných slovenských rozprávok viazaných v koži uviedol do života soľou minister kultúry SR Marek Maďarič. „Tatran je živým kultúrnym dedičstvom,“ vyhlásil na margo vydavateľstva, ktoré prežilo aj zmenu režimu a bolo kľúčovým vo vydávaní slovenskej a svetovej klasiky.

„Mali by sme si vážiť to, čo trvá, kontinuita v kultúre je veľmi dôležitá,“ poznamenal Maďarič s tým, že Tatran si veľmi vhodne zvolil pre svoje výročie vydanie dôležitého titulu, ktorý je „základom slovenskej kultúry i klasickej slovenskej literatúry“. Slováci podľa jeho slov dostávajú prostredníctvom pútavého deja Dobšinského rozprávok základnú múdrosť nášho národného charakteru: „Poučenie, ako sa človek má chovať, ak chce získať polovicu kráľovstva a princeznú za ženu.“

To, že sa vydavateľstvo rozhodlo osláviť výročie reedíciou knihy, ktorá patrí k stáliciam v knižniciach väčšiny Slovákov, ocenila aj Jana Pácalová zo Slovenskej akadémie vied. „Je to vydanie dvoch zbierok rozprávok, ktoré vyšli pod názvom Prostonárodné slovenské povesti Pavla Dobšinského a ktoré pripravil v roku 1958 Eugen Pauliny,“ povedala pre TASR.

„Táto kniha je prvou a jedinou knihou, ktorá priniesla rozprávky zozbierané a vydané slovenskými romantikmi, a všetky ďalšie vydania rozprávok vychádzajú práve z tejto knihy. Aj keď nám chýba kritické vydanie rozprávok, táto Paulinyho pôvodná edícia ho napĺňa a všetky ďalšie adaptácie pre deti vydávané dodnes vychádzajú práve z tejto knihy,“ poznamenala k publikácii s ilustráciami Martina Benku, ktorá v reedícii nevyšla viac ako 30 rokov.

„Preto je veľmi dobré, že vychádza druhýkrát s drobnými redakčnými zmenami, ktoré aktualizujú jazyk rozprávok a približujú ho oveľa viac detskému čitateľovi ako pôvodné vydanie z roku 1958. Naším zámerom je nielen podať tie rozprávky súčasnému čitateľovi, doplniť do knižníc nových rodín, ale máme ambíciu, aby aj pre ďalšie čitateľské generácie táto kniha bola detskou knihou číslo jeden,“ uzavrela Pácalová, ktorá sa podieľala na tatranskom vydaní.