Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák sa ujme postu predsedu VZ OSN

Šéfa slovenskej diplomacie do funkcie predsedu zvolili zástupcovia členských štátov OSN 31. mája 2017. Post predsedu VZ OSN bude Lajčák zastávať jeden kalendárny rok.

Zástupca SR získal takúto vysokú pozíciu v systéme OSN vôbec po prvý raz. Predseda VZ OSN je protokolárne najvyššou funkciou v systéme svetovej organizácie a reprezentuje všetkých 193 členských krajín.

Valné zhromaždenie je vrcholným orgánom OSN zloženým zo všetkých 193 členských štátov OSN. Každý členský štát má vo VZ OSN bez ohľadu na svoju veľkosť, počet obyvateľov či ekonomickú silu jeden hlas. Pri dôležitých otázkach, týkajúcich sa mieru a bezpečnosti, voľby nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), rozpočtu alebo prijatia nových členov, sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou hlasov; pri ostatných, najmä procedurálnych otázkach, jednoduchou väčšinou prítomných hlasov.

Zasadnutie VZ OSN sa koná v sídle OSN v americkom New Yorku raz ročne. Začína sa v utorok v treťom septembrovom týždni a trvá približne do konca decembra daného roku.

Okrem riadneho zasadnutia môže byť zvolané aj mimoriadne zasadnutie VZ OSN a to buď na žiadosť BR OSN, väčšiny členských štátov OSN, alebo aj jedného štátu, ak s jeho žiadosťou vysloví súhlas väčšina členských štátov OSN.

Funkcia predsedu VZ OSN sa každý rok obsadzuje na základe rotácie predstaviteľov z piatich geografických skupín štátov: africkej, ázijskej, latinskoamerickej, východoeurópskej, západoeurópskej a ďalších štátov.

Charta OSN ako základný dokument Organizácie Spojených národov stanovuje v 4. kapitole právomoci a funkcie VZ OSN.

Valné zhromaždenie OSN prerokúva všetky otázky a oblasti stanovené Chartou OSN. Pripravuje a predkladá návrhy na spoluprácu pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti vo svete. Určuje hlavné aktivity a oblasti pôsobenia OSN. Rozhoduje o prijímaní nových členov, volí nestálych členov BR OSN, členov Hospodárskej a sociálnej rady a volených členov Poručenskej rady OSN. Na odporúčanie BR OSN volí generálneho tajomníka OSN a spolu s BR OSN volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora, vykonáva dozor nad poručenskými územiami a činnosťou Sekretariátu OSN. Schvaľuje rozpočet a určuje výšku členských príspevkov jednotlivých štátov.

Osobitným bodom programu každého zasadnutia VZ OSN je všeobecná rozprava, ktorá sa koná spravidla na začiatku zasadnutia a zúčastňujú sa na nej hlavy štátov a vlád, ministri zahraničných vecí a iní vysokí predstavitelia členských štátov a stáli pozorovatelia.

Na efektívnejšie prerokúvanie mnohých otázok a oblastí sa postupne vytvorilo šesť základných výborov VZ OSN - Výbor pre odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť, Hospodársky a finančný výbor, Sociálny, humanitárny a kultúrny výbor, Špeciálny politický a dekolonizačný výbor, Administratívny a rozpočtový výbor a Právny výbor.

Na zaver svojho zasadnutia prijíma VZ OSN uznesenia (rezolúcie), ktoré majú odporúčací charakter. Rezolúcie nie sú pre členské štáty právne záväzné a členský štát nie je povinný ich plniť.

Prvé zasadnutie VZ OSN sa konalo v Londýne v Spojenom kráľovstve v roku 1946. Na zasadnutí sa zišli delegáti z vtedajších 51 členských štátov. Prvým predsedom VZ OSN bol Belgičan Paul-Henri Spaak. Prvé rozhodnutie VZ OSN sa týkalo mierového využitia jadrovej energie a odstránenia zbraní hromadného ničenia.